ktoré sa nikdy nezahoja.
od človeka
ktorý by mal rany hojiť
ktorý by mal rany fúkať
tíšiť boliestky.
a nie ďalšiu bolesť núkať !!!
nočné slzy krokodíla
sama v smútku
so smútkom sa zžila
roky bežia a guľka je v tele
stále páli
stále tleje
jazvy na duši
a hnisavé rany
tam vnútri v tele
kde sídli to malé dieťa
ktoré hrá sa na dospelú
stvoril, zničil
poškodil
naveky vekov. Amen.
človeka.
mrazivý
pocit
večnej
samoty
Ten najviac páli.
rozdrásal dušu
stvoril štvanú zver
sama pred sebou utiekam
skrývam sa v zúrivosti
vášňou ju
-sem tam-
rozmetám
vždy bude
a ja navždy som
štvaná zver
nechápem
a nechcem.
už je aj tak neskoro.
štvaná zver.
za to ti ďakujem.
úspech sa zverstvom ľahšie získa.
snáď možno príde ticho
odpustenie
pocit ľahkosti
a ja premením sa na voľné nežné zviera
ktoré už nikdy neublíži
-ani sama sebe-
?!!
možno.
po tom ako sa zver zmieri
že tvoja ruka večne moju dušu stíska.
-kiežby.
vieš čo je najhoršie?
ja to viem.
-nikdy neprestane.
rany sa nezahoja
zver nezabudne
vždy spozná pach nepriateľa.
a boľavú dušu bude skrývať
bude ju tíšiť
aby sama v sebe mohla bývať.
a večný boj zvádzať.
opäť sama so sebou.
prečo?!!!!!
Pre tvoj egoizmus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár