Priateľom som nemala problém povedať pravdu. Ako to je so mnou. Kto som. Lenže rodina - to je iné. Celkom iné.
Spočiatku som na to nemala odvahu, čakala som kým si nájdem dievča, potom som čakala kým to začne byť vážne... Potom čakala...
Až raz úplne spontánne som sa vyjadrila.
Nebola to, akoby mnohí predpokladali mama, ktorej som sa zverila, ale babka (otcova mama).
Neviem aký je to normálny spôsob, no ten môj taký iste nebol!
Sedeli sme v kuchyni. Veľakrát som jej už hovorila o mojej "kamarátke" s ktorou som si večne SMS-kovala. Odrazu som začala s tým, že by som chcela vlajku s farbami dúhy. Že by som chcela ísť na dúhový pochod.
Babka na to:
- "To je ten pochod tých... Homošov?!"
- "Presne tak..."
Neviem presne ako sa dostala k tej otázke, avšak opýtala sa:
- "Ale ty k nim dúfam nepatríš?!"
Zamyslela som sa a začala som sa usmievať. Smiať.
- "A keď ti poviem, že ano?"
- "Ale nie, to hádam nie."
Dívala sa tak prekvapene. Nedá sa to ani popísať.
- „Ale hej, patrím k nim. Hádam si nemyslíš, že Daniela je len kamarátka?!“
Neverila alebo nechcela veriť.
Jej postoj typický konzervatívny a heterácky:
- „Čo si chorá? Neberieš nejaké lieky, ktoré...“
- „To nie je choroba.“
Mlčala a ja som sa smiala.
- „Necítiš sa byť ženou?“
- „Ale ano, len sa mi páčia ženy a nie muži.“
Nasledovalo pár slov o tom, že ona si nevie predstaviť že by milovala ženu. Pýtala sa ma na mojich „fešákov“ (kamarátov), že či nechcem radšej s nimi randiť.
Pýtala sa či vôbec viem, čo je láska.
Viem to.
Najlepšie však prišlo až neskôr, keď sme sa po čase znovu videli a keď som sa zmienila o priateľke spýtala sa:
- „Ešte ťa to neprešlo?“
- „To ma neprejde, je to takto, nezmení sa to. Musíš to akceptovať!“
- „Ale ja aj tak verím, že sa to zmení, že je to len nejaký skrat. Uvidíš, príde princ na bielom koni a zaľúbiš sa doňho.“
- „Ja nechcem princa. Ja mám princeznú a ľúbim ju. Som takto šťastná.“
Môj brat to zistil už predtým, ale to nebolo nič extra. Sám sa ma to dokonca opýtal pri jednej príležitosti a tak som mu odpovedala.
Lepšie bolo to, ako to zistila mama. A bolo to aj vďaka nemu a som mu zato vďačná. Uľahčil mi to.
Sedela v kuchyni. On tiež a ja som tam došla. Nedohodli sme sa, že niečo povie, ale akoby mi vedel čítať myšlienky.
Odrazu začal hovoriť o mojich kamarátoch - chalanoch, ktorí by mohli byť potencionálni partneri. Spomenul aj Danielu.
Mama sa naňho pozrela akoby trepol maximálnu blbosť a povedala, že ona je len kamarátka. Vtedy prišiel môj čas.
Znovu som sa začala usmievať až smiať.
- „No vlastne... Vieš... Ja a Daniela sme lesbičky.“
Stejný pohľad ako mala babka mala aj mama. Akurát, že mama sa usmievala. Všimla som si, že jej to nejako nedochádza. Myslela si, že srandujem.
- „Ale naozaj, myslím to vážne.“
Dodala som a vtedy jej úsmev zmizol.
- „To fakt?“
Veru fakt. Nevravela už nič a ja som sa z nej snažila dostať, aký má názor. Čo mi na to povie.
- „Čo ti mám na to povedať? Zabiť ťa nezabijem. Je to tvoja vec a ja to akceptujem.“
Nebola s tým celkom vyzrozumená a ani nie je. Cítim to. Ale aspoň to akceptuje a nič mi nevyčíta.
Jej partner sa to dozvedel od nej. Mama mi povedala jeho reakciu, ktorá bola tak skvelá.
- „Povedala som mu o tebe a Daniele.“
- „A čo on na to?“
Citovala:
- „No a čo? Nie je prvá ani posledná. A navyše, chlapi sú svine.“
Hovorím ano, toto sa mi páči. Tento prístup.
S nejakými veľmi negatívnymi reakciami z môjho blízkeho okolia som sa zatiaľ nestretla. Ešte mi ostáva oznámiť to otcovi. Som veľmi zvedavá ako to vezme...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
lubobs
26. 3.marca 2013 20:13
poznám niekoho, kto to aj v 21 stále pred blízkymi tají, ale je zrejme lepšie výjsť s tým von, aj keď to nechcú akceptovať, zmieriť sa s tým musia
2
uprimne drzim palce vsetkym homosexualom a myslim to smrtelne vazne, mam ich v okoli velmi vela, dokonca niektori mne uplne najblizsi ludia, prezivam to s nimi roky a vidim s cim sa musia borit, s akou zadubenostou a predpojatostou tohto divneho naroda. a pritom su to absolutne dokonali ludia /ti co poznam ja/.
takze super prvy krok, nech sa dari vo vztahoch
takze super prvy krok, nech sa dari vo vztahoch
4
@willbebetter No tento národ je tak neskutočne konzervatívny až mi je z toho niekedy zle...
A predsudky, tých je veľa.
Tiež držím palce
A predsudky, tých je veľa.
Tiež držím palce
5
teda uprimne.. ked som videl ze v profile mas "lezbicka " myslel som ze je to sranda...
uz len preto ze si ma v tom fore uviedla ako CHLAPA ktory sa ti paci. A ja nemyslim ze som zensky ... takze... je to trosku matuce
ze sa tia pacia chlapi ale si na baby
(ale som smutny lebo zatial skoro kazda birdzacka ktorej sa pacim skoncila ako moja frajerka a s tebou som si uz planoval rodinu aj predstavoval deticky. Idem teraz spalit tie ciapocky s menami ktore som strikoval tajne po nociach)
uz len preto ze si ma v tom fore uviedla ako CHLAPA ktory sa ti paci. A ja nemyslim ze som zensky ... takze... je to trosku matuce
ze sa tia pacia chlapi ale si na baby
(ale som smutny lebo zatial skoro kazda birdzacka ktorej sa pacim skoncila ako moja frajerka a s tebou som si uz planoval rodinu aj predstavoval deticky. Idem teraz spalit tie ciapocky s menami ktore som strikoval tajne po nociach)
6
@depropex taak ano som L a to že dokážem aj muža považovať za krasneho to je ďalšia vec. veď aj hetero holka vie povedať o nejakej babe že vyzera dobre takže prečo by som ja nemohla o chlapovi take povedať?
mno a teda môžeš si začať písať nový zoznam žien ktorým sa páčiš ale tvoje frajerky nebudu
mno a teda môžeš si začať písať nový zoznam žien ktorým sa páčiš ale tvoje frajerky nebudu
11
Ja si myslím, že ak to rodine vadí, tak len preto, že nebudú mať vnúčatá
Napíš svoj komentár