My ako internetová civilizácia, dovolím si nás tak nazvať, si v toľkej jednoduchosti ani neuvedomujeme ako táto medzinárodná sieť vznikla a čo momentálne znamená. Na začiatku to bola len "nevinná" vojenská záležitosť, ktorú využivali niekdajšie vzdušné sily. Dnes je táto technológia neodmysliteľnou súčasťou v domácnostiach, školách, či v zamestnaní. Predstavujem si ju ako neviditeľnú pavučinu, ktorá prepája všetky kontinenty. Túto sieť by nedokázal utkať ani najväčši pavúk sveta, len človek. A práve on sa stal najzraniteľnejším. Začali sme splývať s týmto výdobitkom virtuálneho sveta, schovávať sa v ňom a odhaľovať vlastnú identitu.
Mnoho z nás rado komunikuje s priateľmi, rodinou, známimi. Veď predsa, internet ušetrí čas aj peniaze. Neuvedomujeme si riziká, ktoré z neho vyplývajú. Niekedy si v kútiku srdca želám vrátiť sa v čase a úžívať si tie jedinečné chvíle, keď sa ľudia vo vlaku medzi sebou rozprávali, keď sme sa ako deti hrávali s blatom a skákali niekde von pred domom, keď sme boli jednoducho ľuďmi. Predstava mojej dnešnej reality je nasledovná. Tvor, ktorý sa podobá človeku, hlava mierne sklonená do zeme, v ušiach zneje nedefinovateľný zvuk s očami, v ktorých sa odráža neživý blikot displeja a prsty v neustálom pohybe. Človek mŕtvy viac ako živý, pohltený v niečom tak skutočnom, a predsa fiktívnom. Zvykli sme si na neverbálnu komunikáciu, na svet plný lží a presýtených informácií, na to, že na internete môžme byť kýmkoľvek a kedykoľvek. Kto by si na to nezvykol? Veď je to tak pohodlné! Prečo to nevyužívať vždy a všade. Internet sa stal akousi maskou hrdinu, za ktorú sa každý rád skrýva, dokáže prezentovať svoje myšlienky a názory. No skutočná cesta je pre mnohých z nás bojom, máme strach prejaviť svoje idey a nedokážeme prejavovať city. Klasické zoznamovanie sa v baroch, parkoch či na ulici už dávno nie je v móde. Lenivosť a hanblivosť zapríčinili tvorbu rôznych zoznamiek a iných portálov vhodných na chat s cudzími ľuďmi. Pre tých, ktorý máme potrebu alebo istú povinnosť byť každý deň v kontakte s osobami ktoré poznáme je tu niečo na vyššej úrovni. Momentálne by sa o takzvané miesto módnej ikony moholi uchádzať Facebook alebo Instagram. Dovolím si povedať, kto nemá aspoň jeden z týchto existencionálnych účtov, ako keby neexistoval. Mať čo najviac "priateľov", pridávať fotky ráno, na obed a večer, písať si statusy o tom, ako idem venčiť psa, aké je to užasné mať psa a aké to bolo užasné byť s ním pri tom, ako vykonával svoju každodennú potrebu ,"to ma naozaj baví." Tieto primitívne veci ma nútia zamýšľať sa nad inteligenciou niektorých mojich známich. Prečítať si niečo plnohodnotné, pozrieť si niečo obohacujúce je v tejto mase nezmyslov ako nájsť ihlu v kope sena. Všetci zdieľame svoje pocity, zážitky a sny, čakáme na lajky, ale na konkrétne otázky ,,Ako sa máš? Čo si o tom myslíš?" už nevieme odpovedať. Priateľov mám asi päťsto a predsa som osamelá, nemám sa komu zdôveriť, na pivo idem s telefónom, veď čo ak, sa niektorý z mojich známich podelí o neakú pikošku a ja by som to nedajbože nevidel. Prieteľ sediaci oproti mi je ľahostajný. Ak by mal niečo zaujímavé, určite by to už svietilo mňe do očí. A potom sa čudujeme, že o nás nik nezakopne. Ale, ako sa hovorí: ,,Každá minca má dve strany." Nepochybne všetci využívame internet, jediní kto tak nečiní, sú dôchodcovia, ktorí by v životopise kolónku počítačové zručnosti najskôr vynechali. Internet uľahčuje celkovú existenciu, vyhľadávanie informácií sa stalo rýchlym a dostupným. Neviem si osobne predstaviť, ako by som komunikovala so sestrou, ktorá žije na druhom konci sveta. Listová korešpodencia sa využíva už len ako narodeninový, vianočný darček, telefón bez obrazu sa stáva nudným. Ísť do kina,je minimálne pre mňa ako študenta finančne náročné, radšej siahnem po online filme, ktorý ma bude stáť len pár prenesených dát. E-shopy začali využívať hlavne muži, ktorí nakupovanie v klasickom kamennom obchode z duše nenávideli a nedokázali nič kúpiť. Teraz, je to práve naopak, nakupujú častejšie ako my ženy. Stále sme verné osobnému kontaktu. A k tomu tá užasná veta, ktorú sa mi zhodou okolností podarilo nájsť na internete. " Nie je hlúpich ľudí, len ľudí, čo nepoužívajú Google.“ A ja s ňou úplne súhlasím. Google je najväčší vyhľadávač sveta, ktorý nájde aj dávno zabudnuté vecia zapadnuté prachom.
Dovtedy kým sa niekto nerozhodne stlačiť ENTER.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár