otázka zaznieva, no ničí nie si!
Len kroky do prázdna, neisté sny -
pomaly ubiehajú tie tiché dni.
Nemá kto kričať, smiať sa a báť;
nemá kto brať ani darovať.
Len vnútri akosi skrytá si hovie
tá túžba človeka odveká, no nepovie...
Svet sa len krúti, na mysli plány
spojiť dvoch tvorov, ktorí sú sami...
To mu však príde, ako priľahká práca,
a tak si na paškál berie, to čo sa stráca
Pozliepa kontakty, vyskúša prúdy,
no výsledok je ešte trochu skúpy.
Avšak prirýchlo sa spojenie okresá
a dve mysle odrazu nepoznane spoja sa.
Čakanie prináša osudné vône.
Kým jeden skrýva sa, do ticha tône,
ten druhý vylieta až kdesi do neba;
veď všetko je už len a len pre teba!
Svet opäť si zvolil nevyspytateľné...
Lebo koho by zaujímali jednoduché konce?
Koho by tešilo, to čo je zreteľné?
Keď jedným srdcom spojíte dva zvonce...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár