Vidina trvalého šťastia sa pred ňou rozplývala. Čas od času ju mala na dosah ruky, no stále bola príliš ďaleko, aby ju mohla uchopiť. Vziať a už nikdy ju nepustiť. Mala o nej rôzne predstavy. Niekedy sa jej zjavovala ako človek, ktorého práve spoznala alebo sa nad ňou dokonca zamýšľala po pekne strávenom dni. V poslednom čase ich bolo čoraz viac a viac. Vtedy sa tak krásne od srdca smiala.

Jej dni vyzerali celkom obyčajne. Väčšinou ich trávila v práci alebo doma za počítačom. Voľného času však mala zatiaľ dosť, a preto si k sebe vždy niekoho zavolala. Niekoho, koho mala rada a vedela, že sa s daným človek nudiť nebude. Postupne si začala pripúšťať, že jej to celkom vyhovuje.

Počas týcho pár pekných chvíľ strávených s tímito ľudmi sa cítila šťastná. Nebola sama, mohla všetko zo seba dostať. Nikdy s tým nemala problém, no problém bol v ľuďoch. Málo ľudí malo nervy na to, aby počúvalo jej zdanlivo nezmyselné reči. Tie však často boli výpoveďou jej samotnej.

Napriek všetkým pekným veciam, ktoré zažívala čoraz častejšie, cítila sa stále akási nesvoja. Necítila pokoj a spokojnosť v svojej duši. Prečo? Nevedela si na to odpovedať a pripadalo jej to smiešne. Raz dokonca smutné. Jej premenlivá nálada ju doháňala k tomu, aby sa nad tým pravidelne zamýšľala. Aká komplikovaná osoba je myslela si, no vlastne bola celkom jednoduchá. Stále jej niečo chýbalo a chýba doteraz...

A ona nechce, aby jej to chýbalo. Preto by bola teraz schopná spraviť čokoľvek, aby sa to zmenilo. Bola by schopná vrhnúť sa do najväčšieho risku na svete, len aby si užila ten pocit, ktorý tak postráda. Ešte stále, nevie dokedy to takto bude... Ale na tom, čo už spravila sa poučila. Život je o riskovaní, a kto neriskuje, nežije ...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
belial  15. 8. 2008 14:49
ty vieš dobre že život je o tom, myslím lásku a tak. musíš si to užiť. bez stresu.
Napíš svoj komentár