Pred spaním som pozeral môj obľúbený sci-fi seriál, a preto som predpokladal, že sa mi isto budú snívať nejaké bludy.
Síce to bolo nereálne, skôr nepravdepodobné, uveril som tomu snu ako keby to bola skutočnosť.
Prevaľoval som sa v posteli a nedalo sa mi spať. Keď som si konečne našiel tú správnu polohu privrel som oči a začalo sa to diať.
Zrazu som len tak stál na trávniku za bytovkou kde sa hrali deti. Nejak som sa odosobnil a prestal vnímať okolie. S rozpaženými rukami a zavretými očami bežiac cez detské ihrisko sa to zrazu stalo. Moje telo neuveriteľne opustilo zem a zverilo sa nebu.
Náhle som otvoril oči a pousmial sa. V dych vyrážajúce eufórii šťastia mi troška neskôr došlo, že som vlastne letel.
Moje rodné ihrisko bolo zrazu tak malé a bezvýznamné a mne sa hlavou hnalo toľko myšlienok, pocitov a dojmov že som vlastne ani nevedel ako reagovať. Bol som unesený, lietal som, vznášal som sa nebom, užíval som si tie momenty ako by som dopredu vedel že to raz skončí. Bol to asi najkrajší pocit naplnenia duše. Cítil som, že mám toľko síl a chuti do života ako nikdy. Plachtiac nebom som rozmýšľal ktorú krajinu navštívim skôr. Mal som pocit, že sa svet konečne raz na chvíľu zastavil a ja sa nemusím nikam ponáhľať pretože to čo sa dialo sa dialo momentálne tu a teraz práve iba mne.
Prišlo ráno.
Zobudil som sa na vyzváňajúci budík, no bol som plný energie a optimizmu. Škoda že to bol iba sen, pretože toto by som raz chcel vyskúšať. Je to možno nereálne no nie nemožné. Veď stará múdrosť hovorí že keď Pán Boh dá aj motyka vystrelí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár