Ak nájde človek hĺbku v daždi, vie ho prijať tak inakšie, ako ten čo skryje sa pod dáždnik. Ten dáždik je predsa viac, ako pochod prázdny, možno skôr výkrik z hora rázny, aby aj plač nebies človek vychutnal si v bázni. Zavrieť oči a otvoriť uši, nechať sa preniknúť melódiou prírody, vonkajším vplyvom sa nenechať rušiť, s rozhodnutím naložiť sa do pohody. Pokropil suchu zem a stíšil hluk sveta, v tichosti príroda ukáže tvar druhú, fertuchu na nebo rozprestrela teta, a hľa vidieť z pestrých farieb dúhu. Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj