Podľa vyjadrení niektorých poslancov to vyzerá tak, že s kandidatúrou na prezidenta to myslíte úplne vážne.
Nebolo to z mojej iniciatívy a ak som sa s niekým o tej veci bavil, tak s úmyslom spoznať jeho alebo jej názor, to je celé.
Kto teda prišiel prvý s nápadom, aby ste kandidovali?
Prvýkrát prišiel s touto iniciatívou jeden opozičný poslanec, ktorého necítim potrebu menovať. Neskôr potom ma oslovil aj Richard Sulík a vzápätí ešte jeden opozičný poslanec.
Takže nie je vaša možná kandidatúra taká vážna a horúca v súčasnosti?
Mojou prioritou je spoločenská zmena podľa vzoru Alfa. To je cieľ. Aký prostriedok k nemu povedie najlepšie, ukáže čas. Ale napríklad už dnes oficiálne predstavíme prvú správnu radu občianskeho združenia Alfa Slovensko.
Keď som si prečítal Alfu a keby som vás nepoznal, z ktorej politickej strany vychádzate, tak by som vás musel označiť za liberála. Nie je ten váš program, čo sa týka ekonomických bodov, predovšetkým liberálny?
Je úplne zbytočné snažiť sa vždy všetko zmestiť do nejakej ideologickej šablóny. Realita sa takto škatuľkovať nedá a práve na realitu náš program odpovedá. Ak už ale potrebujete nejaké ideové zaradenie, tak Alfa tým, že namiesto štátneho dirigizmu uprednostňuje prirodzené vzťahy a väzby medzi ľuďmi, má aj konzervatívny základ.
V poriadku. Na akých základoch je teda postavený váš program?
Ak to zjednoduším, tak ide o tri piliere: (i) jednoduchý ekonomický a sociálny systém, postavený na prirodzenej solidarite, (ii) prehľadný a stabilný právny poriadok, a (iii) zodpovedná a kompetentná obsluha spoločných inštitúcií. Alfa usiluje o to, aby štát ľuďom za ich dane poskytoval efektívnu službu. Aby sa tomu, čo štát robí, dalo rozumieť a dalo sa to kontrolovať. To, čo nám tu chýba najviac, a čo chceme, aby sa presadilo, je zodpovednosť nositeľov verejnej moci za výkon ich funkcie.
To je vec zákonov a ich dodržiavania…
No veď práve o to ide. Lenže my nepotrebujeme viac zákonov, ale ich dôslednejšie uplatňovanie. Dnes sa na každý, aj ten najmenší problém, reaguje návrhom legislatívnej zmeny, ktorá to akože vyrieši. Nevyrieši. Zákonov a regulácie je beztak príliš veľa, ťažko sa v tom orientujú už aj advokáti či sudcovia. Potrebujeme menej práva, ale viac právnej istoty.
Čo sa vám nepozdáva na odvodoch, keď ich navrhujete zrušiť a nahradiť ich daňami?
Aj keď sa platby do zdravotnej poisťovne nazývajú odvodmi, pri súčasnom nastavení sú to v skutočnosti dane. Preto navrhujeme zrušenie odvodov a financovanie základného štandardu zdravotnej starostlivosti priamo z rozpočtu, s tým, že poistný systém zostane k dispozícii na dobrovoľnej báze – kto bude chcieť, zaplatí si poistenie nadštandardu.
Čiže by ste zakázali zisk zo zdravotného poistenia?
Zisk by si poisťovne mohli tvoriť len z toho, čo im ľudia zaplatia dobrovoľne, nie priamo zo zákona. Na základný štandard bude mať nárok každý, na nadštandard ten, kto si ho v súkromnom poistení na základe vlastného rozhodnutia predplatí. V tejto oblasti nech zostane normálna trhová súťaž.
V čom by bola výhoda oproti dnešnému stavu?
Systém by bol lacnejší a zároveň prehľadnejší. Nebolo by treba vynakladať toľko peňazí na obsluhu systému a ľudia by zároveň vedeli, koľko, kam a za čo platia. Rovnako tak by presne vedeli, koľko aj dostanú naspäť, resp. na čo majú nárok v prípade potreby.
Myslíte si, že takýto systéme môže fungovať? Osobne nepoznám takú krajinu na svete.
Existuje viacero krajín, kde je systém nastavený podobne, len tak z hlavy uvediem Veľkú Britániu či Nový Zéland, ale je ich viac. A budú postupne pribúdať.
Čiže vychádzate z niečoho konkrétneho a máte tieto návrhy aj exaktne podložené?
Samozrejme, že sme vychádzali z konkrétnych analýz. Použili sme štúdie napríklad Ľudovíta Ódora, člena fiškálnej rady alebo Martin Filka, riaditeľa Inštitútu finančnej politiky.
Tieto vaše návrhy sa mi zdajú príliš revolučné, teda bola by to veľká zmena. Ľudia však radikálne zmeny väčšinou nemajú radi….
Lenže práve také zmeny ich čakajú, ak sa na ne štát dopredu nepripraví. Systém, ktorý prevádzkujeme dnes, je dlhodobo neudržateľný. Štát dnes schopnosť postarať sa o budúcich dôchodcov iba predstiera, a o desať, pätnásť, dvadsať rokov bude aj tak väčšina z nich odkázaná na iné zdroje, ako na tie od štátu. Preto by aj mali mať možnosť sa na to pripraviť, nie že ich štát, keď to prestane zvládať, jednoducho hodí cez palubu, tak ako sa to stalo už veľakrát v minulosti.
V samotnom programe Alfa sa píše o vyrovnanom hospodárení. Čo si majú ľudia predstaviť konkrétne pod týmto pojmom?
Hovoríme o povinnosti vyrovnaného hospodárenia v intervale volebného cyklu. Každá vláda by si štát prevzala bez dlhu, ale v rovnakom stave by aj mala povinnosť ho vrátiť. Predídeme tým jednak korumpovaniu voličov, ktoré Európu aj Ameriku priviedlo na scestie, a jednak potrebe odovzdávať na úrokoch z dlhu veľké zdroje tzv. finančným trhom.
Myslíte si, že toto všetko by dodržiavali aj ostatní politici a politické strany? Veď sme svedkami, že ani vo vyspelejších štátoch sa takéto pravidlá nedodržujú.
Pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali a práve fakt, že od nich pri najmenšom nepohodlí ustupujeme, nás priviedol tam, kde sme. Francúzi a Nemci sa vykašľali na Pakt stability, keď ich to malo trochu bolieť, to isté vidíme pri eurovaloch. Rovnako tak aj USA neustále posúvajú svoju hranicu celkového zadlženia. Ale ani na dlh sa nedá žiť večne, a ani riešenia sa nedajú donekonečna iba predstierať, raz ten deň zúčtovania nastane. A ja cítim povinnosť skúsiť tomu aspoň z časti predísť. Odmietam podľahnúť apatii a cynizmu, že nič sa nedá, nič nemá význam a podobne. Žijem v našej republike rád, je to moja vlasť a vychovávam tu aj svoje deti. Záleží mi na tom, aby sme na Slovensku udržali sociálny zmier a predišli extrémistickým polohám, ktoré aj tak vždy najviac ublížia tým v strede, ktorí ten štát držia na svojich pleciach.
V programe ďalej navrhujete aj zjednodušenie sociálnych dávok. Čiže by ste chceli aj znížiť samotnú sociálnu pomoc?
Sociálnu pomoc by mali dostávať tí, ktorí ju naozaj potrebujú a ktorí sa ocitli v núdzi. Štát má vždy pomôcť tým, ktorí si nevedia pomôcť sami, ale nemá sa starať o ľudí od kolísky až po hrob vo všetkých prvkoch ich života. Okrem iných vecí tým ničí prirodzenú súdržnosť v rámci rodín, obcí, spolkov, priateľstiev a iných spoločenstiev. Falošnú, vynútenú solidaritu, ktorej nárokom sa aj tak väčšina snaží vyhnúť, navrhujeme nahradiť ekonomicky aj morálne opodstatnenou solidaritou, ktorá sa dá rozumne očakávať a má zmysel ju pestovať. Nie je normálne, aby štát učil ľudí, ktorí sú na vrchole svojich síl, že nemajú žiadnu povinnosť starať sa o svojich rodičov alebo blízke okolie, že to je jeho úloha a jeho starosť. Veď ju vôbec nezvláda.
Keď to zoberieme v globále, tak by mal nastať pokles prerozdeľovania?
Áno, veď samotná obsluha prerozdeľovacieho systému nás stojí zbytočne veľa peňazí. Veľmi zhruba povedané, vezmete bohatšiemu desať eur, aby ste ich dali chudobnejšiemu, ale v konečnom súčte tri-štyri eurá vás stojí práve ten presun od jedného k druhému, takže na konci je z desiatich už iba šesť eur a štyri spotreboval štát, bez toho, aby vytvoril akúkoľvek hodnotu. Veľmi často sa pri tom presune aj nejaké to euro, dve stratia v súkromných vreckách. S takýmto systémom je preto ťažké sa stotožniť a ľudia sa plneniu jeho nárokov celkom prirodzene vyhýbajú.
Ako by mala podľa vás mala vyzerať spravodlivosť na Slovensku?
Základným predpokladom je rovnosť pred zákonom. Nestačí to v abstraktnej podobe, ale musí sa to prejavovať aj v reálnom živote. Dnes sme, žiaľ, často svedkami presného opaku. Bežného občana, ktorý si zarába na chlieb vlastnou prácou, dokáže štát vyobťažovať za kadejakú malichernosť, ale skutočný zločin si často buď nevie alebo nechce všimnúť. Za hocijaký drobný priestupok vám úrady stúpia na krk, ale na podvodoch s DPH, eurofondami a podobne tu vyrástli celé mafie a nič, ide sa ďalej. Spravodlivosť na Slovensku nie je slepá, ale škuľavá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
7. 2.febuára 2016 23:40
heh a sú tu znova tí istí, šialenci, ktorí ničia - zotročujú naše drahé Slovensko, nič, absolutne nič sa nezmenilo
Napíš svoj komentár