pomaly odchádzaš zatvára oči
stále neverí, že čo bolo končí
do duše si fúkol kúsok nádeje, ale už jej niet
klamal si...vraj len s tebou prepláva svet.

odchádzaš a ona slzy si skrýva do dlaní
preklýna deň, keď stekať po tvári jej začali
horúce pália tvár
prečo človeče vážiš si vždy len to, čo si mal?

prečo bolí to, keď všetko stráca
kto zahojí srdce, čo krváca?
život ťa učí, ale vždy to niečo stojí
ty bolesťou zaplatíš
každým sklamaním dušu svoju zatratíš.

prosíš o spásu, kúsok šťastia, aby si ho mal
prosíš o návrat toho, čo už odchádzal.
nema význam plakať, trucovať, obviniť svet
nikdy sa nevráti chvíľa, ktorej už niet

ostáva ti jediné veriť, že ešte dobre bude
ostalo ti jediné, zabudnúť na útek
vstaň z prachu a očistí kolená!
raz príde láska vyvolená.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár