Neviem!
Som?
Niesom?
Ja vážne nemám šajn. Krok k úspechu je asi najprv byť spokojná sama so sebou.
Nikdy nemôžeme milovať človeka, kým sa nenaučíme mať radi aj samých seba.
To mi trošku ešte nejde. Viac ovládam svoje slabé stránky ako prednosti, či pozitíva. A presne to ma drží pri zemi. Lenže začínam mať pocit, že až pod zemou.
Hej dievča mať zdravé sebavedomie je super. Ale kde je to tvoje?
No presne tak nejako som vekom stratila sebavedomie. Radšej pôjdeš za škaredým chlapcom, ktorý má možno skvelú povahu ako ta tým pekným. A prečo ? Lebo na toho proste nemáš. A uspokojuješ sa tým, že ty pekní sú namyslení a hlúpi a sukničkári. A tvoje ego sa cíti dobre. Ale prečo? Prečo je to tak?
Kde som spravila chybu? Ako dostanem späť moje sebavedomie začína mi chýbať.. Zase bude na vine ten môj najväčší úhlavný nepriateľ STRACH. No presne ten mi bráni v rozlete. Tak veľmi sa bojím odmietnutí či sklamaní. Tí „sympoši“ na facebooku by tam vlastne neboli keby sa nikdy ku mne neozvali. Si pekný? Začneš so mnou flirtovať? Vieš čo urobím? Áno áno..zdrhnem. Presne, lebo sa bojím, že si robíš srandu.Napíš mi že som očarujúca, vysmejem ťa. Kľudne si ma pridaj k priateľom ale zabudni, že sa s tebou niekedy stretnem. Nemám na to guráž odvahu a bojím sa.
A vlastne čo je v dnešnej dobe kľúčom k úspechu? Čo ma mať neodolateľná ?? Fajne „prednosti“? „zadnosti“? alebo „zručnosti“? Leboo preesne to nemám..
Ale mám zmysel pre humor, veľkú fantáziu, romantickú dušu... Aha ale ta štetka má krátku sukňu a obrovské kozy. Jasné bež si za ňou. A vieš čoo? Ja ťa vlastne chápem.
Chápem, že chlapi rozmýšľajú najprv tým dole a ták tým tým hore. Všetka moja česť výnimkám, ale tie len potvrdzujú pravidlo.
Há a práve prehovorilo moje feministické ja, ktoré bude za všetko obviňovať mužov. Prepáčte páni ale ja si zrejme len liečim komplexy.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
profesor
7. 7.júla 2011 11:05
myslis ze chlapi rozmyslaju tym dole zato ty sa lutujes ze rasej nejdes za peknym ?( muzska verzia tej štetky čo má krátku sukňu a obrovské kozy) a cim ze to rozmyslas ty ?
2
"s zvláštnym pocitom a letmým úsmevom na perách dočítal, a pustil sa do písania" tie slová mi niekoho strašne pripomenuli, ale to teraz nie je podstatné.
vraví sa, že my ľudia rozumie len strachu a bolesti respektíve, že tieto dve veci nás v živote donútia spraviť čokoľvek. Samotná láska nás nenúti robiť v zásade nič a to či už pri pohľade na lásku voči samému sebe(ako píšeš mať rád sám seba), alebo na lásku voči druhej osobe - čo nás núti niečo robiť je ten strach, že o tú lásku z nejakého dôvodu prídeme - v prvom prípade napríklad rozdieľ medzi slepým nafúkancom a človekom so zdravým sebavedomím je strach, že sa stane práve tiež tým nafúkancom a v kritickej chvíli sklame sám seba a tak preto sa snaží neustále zlepšovať. a v tom druhom samozrejme strach, že z nejakého dôvodu prídeme o toho čo máme rady alebo predstava, že by mal trpieť a preto chceme byť stále s ním a snažiť sa mu život čo najviac spríjemniť. Z toho čo píšeš teda sebavedomie máš, ale nie si istá či bude stačiť z čoho práve plynie strach, o ktorom píšeš tiež. Prečo teda sám sebe niečo nedokázať v tom čo ti ide, aby si sa uistila a spoznala aj sama niečo o sebe?
A čo sa týka toho chodenia.. všetci mladí ľudia si z nejakého zvláštneho dôvodu predstavujú, že všetko musí byť hneď od prvého momentu úžasné respektíve, že ten druhý čo sa im páči sa do nich musí tiež hneď zahľadieť. Skús sa opýtať rodičov koľko krát si padla na hubu kým si sa naučila chodiť po vlastných. A aj tak dnes šťastne dokážeš chodiť. Ide proste o to sa s úsmevom zdvihnúť a ísť ďalej a nerozmýšľať nad tým či tento raz padnem. Všetci sme to dokázali keď sme boli malí v čom sme horší alebo teda lepší keď to nedokážeme ako dospelí?
ehm a rozmýšľam hlavou aj keď to, že sa do toho občas pletú aj iné časti teľa priznávam
vraví sa, že my ľudia rozumie len strachu a bolesti respektíve, že tieto dve veci nás v živote donútia spraviť čokoľvek. Samotná láska nás nenúti robiť v zásade nič a to či už pri pohľade na lásku voči samému sebe(ako píšeš mať rád sám seba), alebo na lásku voči druhej osobe - čo nás núti niečo robiť je ten strach, že o tú lásku z nejakého dôvodu prídeme - v prvom prípade napríklad rozdieľ medzi slepým nafúkancom a človekom so zdravým sebavedomím je strach, že sa stane práve tiež tým nafúkancom a v kritickej chvíli sklame sám seba a tak preto sa snaží neustále zlepšovať. a v tom druhom samozrejme strach, že z nejakého dôvodu prídeme o toho čo máme rady alebo predstava, že by mal trpieť a preto chceme byť stále s ním a snažiť sa mu život čo najviac spríjemniť. Z toho čo píšeš teda sebavedomie máš, ale nie si istá či bude stačiť z čoho práve plynie strach, o ktorom píšeš tiež. Prečo teda sám sebe niečo nedokázať v tom čo ti ide, aby si sa uistila a spoznala aj sama niečo o sebe?
A čo sa týka toho chodenia.. všetci mladí ľudia si z nejakého zvláštneho dôvodu predstavujú, že všetko musí byť hneď od prvého momentu úžasné respektíve, že ten druhý čo sa im páči sa do nich musí tiež hneď zahľadieť. Skús sa opýtať rodičov koľko krát si padla na hubu kým si sa naučila chodiť po vlastných. A aj tak dnes šťastne dokážeš chodiť. Ide proste o to sa s úsmevom zdvihnúť a ísť ďalej a nerozmýšľať nad tým či tento raz padnem. Všetci sme to dokázali keď sme boli malí v čom sme horší alebo teda lepší keď to nedokážeme ako dospelí?
ehm a rozmýšľam hlavou aj keď to, že sa do toho občas pletú aj iné časti teľa priznávam
3
Keď som to uverejnila, a následne viac krát prečítala, začala som uvažovať či to nemám vymazať.
Či si priveľmi neprotirečím, alebo či tým niekoho neurazím...alebo či ľudia pochopia čo som tým chcela povedať. To čo si napísal je fakt nádherné. Obdivujem, že si si dal taku prácu, a vyjadril sa. A presne to je pozitívum na tom, že som to tu nechala. Máš pravdu, ja si to všetko predstavujem úžasné už na začiatku, nemám trpezlivosť a možno práve to bude moja chyba.
Či si priveľmi neprotirečím, alebo či tým niekoho neurazím...alebo či ľudia pochopia čo som tým chcela povedať. To čo si napísal je fakt nádherné. Obdivujem, že si si dal taku prácu, a vyjadril sa. A presne to je pozitívum na tom, že som to tu nechala. Máš pravdu, ja si to všetko predstavujem úžasné už na začiatku, nemám trpezlivosť a možno práve to bude moja chyba.
4
Klamal by som keby som nepovedal, že som si to tak nepredstavoval aj ja.. vlastne ešte stále ten romantik niekde vo mne verí, že raz to bude také a podľa toho možno budem vedieť, že toto je práve ono. Takže vzdávať sa tej predstavy nie je podľa mňa tiež dobrý nápad. Skôr ju treba použiť ako niečo čo nás núti ísť stále ďalej.
A k tomu problému s trpezlivosťou - píšeš, že máš veľkú fantáziu a ja si dovolím k tomu pridať, že máš možno aj trocha talent na písanie tak ja neviem skús napríklad si predstaviť v hlave ako by to úžasno malo vyzerať a daj to na papier. Nevravím, že máš hneď začať písať román, ale tak sama uvidíš čo z toho bude. Nie každý si dokáže vymyslieť vlastný svet, ktorý žije s ním, ale ten kto to dokáže by to v živote za nič nevymenil a tiež to s postupom rokov býva praktickejšie ako stará štetka s krátkou sukňu a obrovskými kozami
A k tomu problému s trpezlivosťou - píšeš, že máš veľkú fantáziu a ja si dovolím k tomu pridať, že máš možno aj trocha talent na písanie tak ja neviem skús napríklad si predstaviť v hlave ako by to úžasno malo vyzerať a daj to na papier. Nevravím, že máš hneď začať písať román, ale tak sama uvidíš čo z toho bude. Nie každý si dokáže vymyslieť vlastný svet, ktorý žije s ním, ale ten kto to dokáže by to v živote za nič nevymenil a tiež to s postupom rokov býva praktickejšie ako stará štetka s krátkou sukňu a obrovskými kozami
Napíš svoj komentár