Keď srdce odmieta počúvať rozum (asi som šialená)

Je tak strašne veľa vecí čo by som tak strašne rada napísala, povedala, možno že aj vykričala do celého sveta. Vždy som si o sebe myslela, že som iná ako ostatné...že ja život zvládnem ľavou zadnou.
Nikdy som nesnívala o princovi na bielom koni a nikdy ma nevzrušoval Bred Pit. Nikdy som nechcela bohatého a krásneho. Jediné po čom som stále túžila bola úprimná láska, človek ktorý by ma miloval. Miloval aj napriek mojim nedostatkom, mojim zlozvykom a krivým zubom . Ktorému by nevadilo že som prehnane drzá, že si rada vymýšľam a občas poviem čo ma dlho mrzí. Možno to bude tým, že keď si idem pozrieť film vždy kliknem na ikonku romantické.. , alebo tým že som sa za mládi načítala priveľa románov? Možno si tým kompenzujem to, že som stretla len samých sviniarov, ktorý ma nechápali nerozumeli mi a išlo im len o jedno. A určite by som tu mohla napísať ešte milión tých možno...ale stále to bude len možno....

Vlastne stretla som pána úžasného milý, pekný, strašne inteligentný bolo to s ním ako v rozprávke. Ten pocit, že keď človeka vidíš roztrasú sa ti kolená a v bruchu ti zrazu lietajú tisícky motýľov a máš pocit ako by aj tebe rástli krídla. Zrejme áno bola som zamilovaná. Lenže po určitom čase to začalo opadať. Prestali sme sa stretávať, ale nie preto že to nechcel, ale preto že som to nechcela ja.

Viem, že je rozdiel medzi láskou a zamilovanosťou. Lásku považujem za druhý level. Niečo čo príde po tom čo prestanú tie motýle a kolená, ale čo ti bude dávať stále dôvod ísť spať a vstávať s myšlienkami na osobu, ktorú máš tak rád.

A presne vtedy, keď som na neho začala myslieť priveľmi, som cúvla. Prerušila kontakty, odmietala sa s ním viac stretávať. Dokonca, keď raz za mnou prišiel rozplakala sa a utiekla. Božee a ja pred ľuďmi neplačem. A on?? On to nevzdal chápeš? Nevzdal to, aj napriek tomu všetkému ma mal ďalej rád snažil sa nestrácal nádej, že ma raz osvieti. Pane Bože veď on je ten, ktorého som celý život hľadala presne on a ja ho aj tak posielam preč.

Práve včera som sa dozvedela, že len jednoducho si nedokážem ľudí pripustiť k telu. Asi mám strach a neverím ľuďom. Ale najmä som zmätená sama zo seba. Začínam byť zúfala...sakra čo vlastne chcem??? Čoooo chceeeeeeeeem??? Zaslúžila by som si prefackať aby som sa zobudila a videla o čo prichádzam... ale čo moje srdce?? NECHCE POČÚVAŤ ROZUM..

Strela som sa s prípadmi, keď dievča milovalo chlapca a on bol pre ňu úplne nevhodný ..vtedy si povieš srdcu nerozkážeš , ale naopak?? ASI SOM ŠIALENÁ

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu