Možno mi šibe.. Stále mi šibe. Po úderoch, ktoré mi tento svet v kuse dáva som sa stala odolná už aj sama voči sebe. Ľudia sa vedia zahrať na priateľov, na šťastie na lásku. Celý tento svet je len hra. A byť človekom znamená sa do hry zapojiť. A je na tebe či chceš vyhrávať alebo prehráš.
Chýba mi dôvera, neverím, že človek dokáže byť milý a dobrý len tak bez toho aby v tom nebolo niečo čo mu prinesie prospech.
A vieš čo je najhoršie? Že ja som si myslela, že ja taká niesom.
Klamem! Stala som sa človekom.
Ale stala som sa aj precitlivená a zároveň bezcitná.
Stále viac smutná ako šťastná.
Viac chorá ako zdravá.
S láskou a bez lásky.
Robím chybu za chybou.
Nechcem byť s priateľmi...napĺňa ma samota.
So strachu z prehry sa uzatváram sama do seba a tam stretávam osobu, ktorá sa často hrala na mňa.
Stáva sa mi, že keď sa opijem správam sa ináč. Kto som ja? Ja so zábranami alebo bez zábran??
Môžem hovoriť, čo je a čo nieje správne?
Mám právo sudiť?
A maju právo súdiť iný mňa?
Mám právo vôbec súdiť sama seba??
Aká som? Som dobrá zlá?
Viem len jedno...otázky ma privádzaju do šialenstva... z hľadania cesty sa raz zbláznim....a nechávam si krásne veci utekať pomedzi prsty zaťaľ čo ich hľadám na dlani.
Neviem či ma niekto pochpí, keď to ani ja sama nechápem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár