Aby si si ma vážil? Aby som ti stála za to, jeden piatok sa neopiť do nemoty a neoblizovať sa zo všetkým, čo ma dve nohy a iné pohlavie? Keď si sa vraj vrhol aj na barmana, začínam pochybovať aj o tom.
A keď sa ku mne dotackáš. Skotúľaš sa zo schodov. Iná by zúrivosťou vybuchla. Len ja hlupaňa sa cítim výnimočná, že si tam išiel kvôli mne.
Držíš ma okolo nôh ( pre teba tak ponižujúce) a ja mám pocit, že tak veľmi ťa to mrzí.
Blbosti.
Keďže tam mám kamarátky zahrám sa na „tvrďasa“. Nevrhnem sa ti hneď okolo krku, aj keď mám pocit, že by si si to ráno možno ani nepamätal, ani ti neopätujem bozky o ktoré sa pokúšaš. Ako by som pred nimi mohla, vtedy by to bolo ponižujúce pre mňa. Len ti poviem, aby si prišiel neskôr keď trošku vytriezveješ. Odchádzaš! Ruku ti pevne stisnem nech cítiš, že mi to trhá srdce.
Si preč....a ja čakám na telefón. Po hodine konečne. Pri tom ako mi bliká mobil, myslím na to či to stačí na to aby človeku bolo lepšie.
Dvihnem, chceš prísť. Pil si?
No áno.
Aha, ale veď si mi sľúbil, že už nebudeš!
Prepáč ja už nebudem.
Aha tak sa mi ozvi potom.
Jasné, a prepáč.
A zase sa to opakuje, čakám na telefonát (ja hlúpa krava). Tak veľmi mi na ňom zaleží, že strácam rozum.
A ešte stále čakám, lenže už pridlho. Fajn, tak sa ozvem ja. Predsa len o pol hodinu tu je taxík a ja odchádzam preč. Jáj ty to za pol hoďku nestíhaš a aj tak si ešte pil. Fajn, veď nič sa nedeje, snáď nabudúce.
Zruším a som ako obarená. Okrem tvojho hlasu som počula aj to dievča čo tam s tebou bolo.
Neurobila som chybu?
Možno som ťa mala vziať za ruku, keď si prišiel prvý krát a prechádzať sa s tebou. Ako si to robil ty týždeň predtým keď mi bolo zle. Alebo som tam mala ísť s tebou ja. Nenechať ťa odísť, možno ti dať pusu, aby si ju nehľadal u druhej.
Bože, čo to trepem?!.....Ublížil si mi, a ja za to obviňujem seba.
Viem, že bola krajšia ako ja, lepšia ako ja. Bola z mesta, nie z dediny ako ja. S ňou by si mohol, byť každý deň nie iba piatky ako so mnou. A vlastne, čo som ja pre teba. Iba jedná z tých čo ti vypĺňala voľný čas. Mal si vo mne istotu, že keď zavoláš priskočím ako pudlík.
Som tak sklamaná. A najlepšie je, že mi napíšeš akoby nič. Lenže niečo sa zmenilo. Už to niesu naše debaty plné vtipných poznámok, pusiniek a oslovení ako mojko, miláčik. A to nie ja som to zmenila, ale ty!
Nemám v sebe ani toľko hrdosti, aby som kapitulovala, keď to odo mňa očividne chceš.
Naivne som si myslela, že ma máš rád! Som ja ale hlupaňa.
To by som musela byť krajšia, lepšia,inteligentnejšia, vyhovovať ti v toľkých smeroch. Musela by som byť pre teba superhrdinka, ale som to bohužiaľ len ja.
A to zrejme nestačilo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár