Bol jeden obyčajný sychravý deň. Veselo pobehovala po práci a na každého sa milo usmievala. Prečo by aj nie. Nič podstatné jej k životu nechýbalo. Okrem blízkej duše, bez ktorej sa musela už tak dávno naučiť žiť.

V tom začula, že tam má prísť. Ten, ktorého vyše dvoch rokov nevidela. Ten, ktorý vtedy odišiel bez rozlúčky a bez vysvetlenia. Jeden deň bolo všetko ako má byť a ďalší zmizol.

Keď zbadala ako vchádza dnu jej celá bytosť zareagovala presne tak ako to nečakala. Srdce jej začalo byť ako na poplach, telo sa jej začalo chvieť a nohy ju prestali počúvať. Prepočula všetky slová a v očiach sa jej zračil zmätok, smútok a očakávania.

Preboha, čo sa to s ňou deje. Veď nedokáže ani na nohách stáť. Prečo ju len takto to stretnutie vzalo? Snáď k nemu ešte stále niečo cíti? Alebo je to tým, že odišiel bez vysvetlenia?

Tak dlho snívala o tom, že ho ešte raz uvidí a ako hrdinka sa mu pozrie do očí. No v tomto stave to nedokázala. Nedokázala to, čo vždy chcela. Povedať mu toho toľko a zároveň nič. Len sa nemo pozerala ako sa jej zjavil pred očami a opäť zmizol. Zmizol niekam do nenavrátna.

 Blog
Komentuj
 fotka
sheila121  2. 4. 2010 14:56
Haaa na toto som cakala na dalsi super blog pekneeeeeee
 fotka
mihalik  4. 4. 2010 17:03
dakujem....
Napíš svoj komentár