Príhovor o tele do duše

Na jednom predmete u nás na škole som sa dozvedela zaujímavú vec a to, že zdravie je najvyššia hodnota a súčasne je to hodnota, pre ktorú sú ľudia ochotní najmenej urobiť. Je to paradox ale keď sa nad tým zamyslíme, je to naozaj tak. Veď koľko sme ochotní dať za nový notebook, mobil, oblečenie... Investujeme do techniky, do auta, do bývania, do vecí okolo seba, ktoré možno často krát tak zdanlivo nevyhnutne potrebujeme pre svoju existenciu ale do svojho zdravia alebo do zdravia svojej rodiny už nie sme ochotní toľko investovať. Najlepšie to vidno v obchode, kde si porovnávame ceny potravín a kupujeme tie lacnejšie alebo menej zdravé, lebo tie zdravšie veci sú väčšinou drahšie. Príliš sa nad tým nezamýšľame, čo každý deň jeme, aspoň nie tak ako nad tým, čo si oblečieme. Vlastne, chcela som tým len povedať, že najviac šetríme na nás a na našom zdraví. Pričom by to malo byť presne naopak. Veď telo máme len jedno a ja napriek tomu, že verím vo večný život nesúhlasím s tým, že telo má ísť do hrobu ,,zhumplované". Použijem príklad od Igora Bukovského. Predstavte si, že máte len jedno auto na celý život. Budete sa o neho čo najlepšie starať, aby vám vydržalo čo najdlhšie alebo sa budete snažiť čím skôr ho zničiť. Veľa ľudí, možno aj z nevedomosti si vyberá druhú možnosť , čo ma veľmi mrzí. Investovať do seba nie je hlúposť, ani sebectvo, či egoizmus. Je to jeden z najlepších spôsobov ako pomôcť sebe a aj druhým ľuďom okolo seba. Lebo keď budete zdraví, dokážete urobiť veľa dobrého nielen pre seba ale aj pre ostatných ľudí, ktorí to potrebujú. A preto ja žijem zdravo, nejem somariny a už vôbec nevypisujem blbosti o polnoci na nete

 Text piesne

7 0 0 0 2

Komentuj

14 komentov k blogu