Matúš, vstavaj ides do skoly.
Ach no co uz ale ten sen bol krasny. Snivalo sa mi ze som bol na dovolenke s Dominikou a uzivali sme si vylet. Preco to vzdy skonci v tom najlepsom? Ale uz sa s tym pomaly zmierujem ze tieto krasne chvile zostanu len v snoch. Aj ked... Metodka... Uvidime co nam dnes ponukne. Som cely happy ze idem na novu skolu a to rovno az na strednu. Takze ak by som tam stretol nejaku Dominiku... Zo zasnivania ma vrtahla mama ktora ma uz druhy krat budila. obliekol som sa spachal na sebeh hygienu a siel som si spravit nieco na ranajky.
Ako cestujem do skoly rozmyslam nad dnesnym dnom. Aky bude koho stretnem aka bude triedna... Dufam ze tam stretnem Sisu a Tanu - dve kamaratky z taborovej dovolenky. Aspon sa nebudem trapne citit.
Ako som od zastavky presiel ku skole som si uz stihol vsimnut niekolko vlajek stycenych do pol zrde.... Ach ten statny smutok. Kvoli jednej rodine. A k tomu ma trvat az desat hodin a hned v prvy skolsky den.
Matúš. Halooo. Vnimas? V tedy som zbadal Sisu ako sa s usmevom na tvari blizi ku mne. Ach ta je taka krasna ale radasej pri nej zostanem len spoluziakom. Nebola moj typ.
Cawko Sisa, co si? Af alebo bf?
Bf aj Tana.
Aj ja to je super, povedal som a uprimne som sa potesil.
Ako sme postupne kracali po schodoch do triedy ktora bola asi az panu bohu za chrbtom uvidel som nieco co som asi vidiet nemal...
Preco? Preco pytam sa preco prave ja? Pocul som tiche opytovacie otazky jedneho dievcata.
Rozmyslal som ci pristupim k nej blizsie a opytam sa na jej problem, ale nakoniec som sa radsej nechal ovladnut svojou macherskou strankou ako strankou dobra, ktora mi radila jej pomôct. Obisiel som ju teda velkym oblukom a hlavu som sklonil dole aby som si nevsimol viac jej krasy. Urez som ju asi 20 sekund ale aj to mi stacilo aby som si vsimol jej krasne zelne oci s hnedym nadychom, jej gastanove vlasy velmi bledu pokozku a jej dokonalnu stredne vysoku postavu. Po tom co som jej obraz znovu premietol v hlave mi jej prislo strasne luto a musel som sa za nou otocit.
Ale to bola velka chyba. pozerala sa prave na mna. Zostal som tam stat ako prikovany pozerali sme sa presne do oci a ani jeden z nas sa nenohol pohnut. A vsak v pravej chvili nas oboch zastavili nasi kamarati. Mna z tranzu vytrhla Sisa ktora mi hovorila ze uz ide nasa triedna a ze by sme si mali pohnut do triedy a k nej prisla tiez nejaka kamaratka.
Cely den som mal jej obraz v hlave. Ale ze sa mi paci som si pripustil az ked som lezal v posteli a nevedel som zaspat.
Musim ju este raz stretnut aspon na chvilu ju znova vidiet. Zda sa mi ze bez nej uz asi neprezijem. Po tejte vete som sa rozrusil este viac.
Hodnu dobu som sa este trapil ci sa jej mam prihovorit alebo nie. Ani neviem ako ale uz ma zo spanku preberal moj ipod-acky budik. Tak ho neznasam. Zvoni aj 10 minut a ani za svet sa nevypne.
Mama mi vletela do izby ze ci este spim ze uz mam vstavat. Stastie ze som uz bol hore lebo by som asi pri tomto dostal infarkt. Na ranne ritualy si uz postupne musim zacat zvykat. Nebude to vzdy ako prvy den. Nicnerobenie. Ale tak ked som si takuto skolu vybral.
Po dlhej vcerajsej vymene nazorov o tom ako mam chodit do skoly som prisvedcil ze budem chodit tak ako oni chcu. Cesta trva o desat minut dlhsie ale aspon budem mat cas na premyslanie. Vsak som sa este nerozhodol ci ju oslovim alebo nie.
Dnes som sa teda do skoly tesil este viacej ako vcera. Okoloiduci len pozerali ze ako utekam podchodom na skolak. No na moje velke sklamanie tam nebola. Rozhladaval som sa tak dlho ako to bolo mozne ale nikde som ju nevidel.
Zrazu sa vsetky moje plany rozpadli. Neviem ako sa vola do ktorej triedy chodi a ani na aku cast nasej skoly. Cely bez ducha som sa vliekol hore schodmi. No zrazu...
Preco? Preco prave ja?
Toto som uz niekde pocul a aj ten hlas mi je povedomy. Je to...
Ano je to ona ale kde? Teraz ju nemozem stratit.
Bezal som rychlo po schodoch a hladal som ju vsade mozne... Nikde nebola nikde slm ju nevedel najst. Zrazu sa chodba zacala vypratavat a ja som si uvedomul ze je asi najvyssi cas ist do triedy. Zase ako vcera som cely den na nu myslel. Az na to ze dnes sme sa boli prejst po skole s triednou takze som ju cely cas hladal. No bezvysledne. Nenasiel skom ju
Vsetci okolo mna sa ma pytali na rozne veci na ktore som sa zmohol iba odpovedou neviem. Niektori uz na mna kukali jak na cloveka s menzalnou ale aj fyzickou retardaciou. Dokonca aj dve nove baby s ktorymi som sa zoznamil uz vcera. Vyucko dnes trvalo naramne dlho oproti vcerajsku. Nevedel som sa dockat kedy sa hodina s psychologickou skonci. Nakoniec som sa vsak dockal a neuprosne som bezal do byvalej skoly za mojimi byvalymi spoluziakmi. Hlavne som chcel ist pozret moju byvalu tehotnu zlatu milu... ... No proste triednu ucitelku. Ked som sa s nou lucil tal som si este ani neuvedomoval ze o co prichadzam.
Dalej som chcel ist pozret byvalu spoluziacku ktora ako ja sa jej nechcelo robit monitor a preto isla na druhu stranu mojej byvalej skoly.
Ako si slapem hore zbadam tamaru
Caf tama
Caw kovi no jak sa mas?
Uplne super a co ty?
Ani mi nehovor...
Preco?
Terah lutujem ze som nesla robit prijimacky na strednj uz minuly rok jaj vy...
Ale tama to mas v pohode vsetko zvladnes a monitor budes mat urcite na sto percent.
Ves ale to by nebolo ani tak najhorsie jak to ze uz nie som s majkou
Ale vsak mas alci
Matus ty to nevies?
Zrazu som sa zhrozil co ked sa jej nieco stalo... Co ked....
Tama ci sa jej stalo? Rozpravaj!
Tamara sa zhacila a nevedla mi to povedat... Ja som bol nedockavy ona zase nerozhodna ci mi to vobec moze povedat.
Tamara hovor! Povedal som jej prisne leno uz som nevedel co si mam myslet.
Alenka... No ona.... Mala nehodu.
Preboha to nie prosim to nie... nech m niekto prebudi z toho sna prosim. Ako? Co sa jej stalo?
Tu sa tamare tlacili slzy do oci a ja uz som vedel kolko bije ona je.... Nedokazal som na to ani pomyslet.
Zrazu som sa cely chvel. Citil som slzy stekat po mojich licach. Nie moja oblubena kamaratka. Preco?
V tej chvili ma uz preslo uplne nadsenie zo skoly. Cely svet sa mi zrutil.
Snival som o nej uz ked som bol maly. Vzdy ked sme boli spolu v skole som vedel ze ona sa mi nikdy neobrati chrbtom. Bola taka nadherna taka mila taka nezna ze teraz neviem aki to mozu takto lahoko znasat ostatni. Ja na nu nikdy nezabudnem.
Na zaciatku prazdnin isli s rodicmi na dovolenku a pri chorvatskych hraniciach mali autonehodu. Nikto z nich to neprezil. Po tejto vete sme sa nie len ja ale aj Tamara pustili do velkeho placu a zacali sme sa objimat. Zrazu mi Tamara sepla ze nech to nerozkrikujem dalej ze moc ludi o tom este nevie.
Bol som uplne bez slov a preto som len prikivol.
Potom som si poutieral slzy a rozmyslal som co urobim. Jasne z planu uz zoslo nemohol som ist za triednou a hovorit ako tam je ked to su radostne spravy a teraz sa to nehodi.
Rozlucil som sa s tamarou a isiel som radsej domov.
Najblizsie dva mesiace som nad nicim nerozmyslal teda okrem francuzstiny samozrejme. Vety typu "ako sa volam" "kolko mam rokov" a ostatne jednoduche vety by som uz mal zvladnut. A vsak ostavala tu este jedna nevybavena vec. Navsteva triednej...
Od zaciatku skolskeho roka som u nej nebol a to ma stve. Bola najlepsia triedna na svete a je mi za nou strasne smutno. Ano teoreticky by som ju mohol navstevovat kazdy tyzden mesiac ale prakticky to nie je pripustne. Mozno tak na konci tohto mesiaca by som ju mohol vidiet posledny krat. Potom odchadza na matersku.
Takze dnes sa idem za nou pozriet pretoze uz mozno aj ona ma vyhladava. A mozno ani nie.
Ako dnes rano cestujem do akoly stretabam ludi ktori su mi povedomi ci uz z metodky alebo gjh. A podla ich vyrazu tvare som usudil ze som povedomy aj ja.
No konecne po dlhej a unavnej ceste hned zrana som sa dotentoval do skoly... Samozrejmenze uz vratnicka cakala pri pipicom stroji a cakala kedy si cvaknem. Ako keby som si cvakal prvy krat... Ked som kracal Cez skolsky dvor do druhej casti budovy zrazu som si uvedomil ze jaka je vonku zima... A jaka zima musi byt v nasej najstudensej triede... Vidim to dnes na bude v triede, nakoniec vsak ako aj v ine dni...
Dnesne lexie franiny boli obzvlat tazke ale uz som sa nevedel dockat, kedy pojdem kuknut molnarku... Musim s nou pokecat o vsetkom...
Samozrejme znova sa uplatnilo pravidlo "clovek mieni, pan boh meni" a preto sa mi moj plan skomplikoval. Totizto na najfrekventovanejsej krizivatky mojho mesta sa stala autonehoda.. Preco nie. A vlastne preco by vobec sa snazila mhd-cka prejst... No nakoniec po rekordnej pol hodine som sa dostal do skoly. Nadsenie vyprchalo a ja som sa uz pomaly ale isto blizil ku kabinetu triednej. Otvorim dvere a tam...
Samo? Co tu robis? Vyplulo zo mna akonahle som tam videl svojho brata... Teda brata ako brata... Pre mna to je brat.. Zazili sme spolu vsetko. Od kolotocov a na nich blbosti, cez spolocne dovolenky az po lyzovacky. No v poslednom case sme neboli nejako extremne za dobre... Zacali sme sa odcudzovat.
No na moju odpoved na otazku sa zmohla akurat tak triedna.
Ahoj matus, vitaj.
Nakolko v jej kabinete nebol ziaden iny ucitel musel byt samo s mojou triednou.
Vidim ze mate navstevu tak nebudem rusit. Vyhrklo zo mna. Neccelo sa mi tesit sa pred niekym kto ma ignoruje... Ved aj teraz mi je otoceny chrbtom a tvari sa ze nevie kto prisiel.
Nebojte sa pridem niekedy inokedy. Otocil som sa, obzrel som si dverovu klucku z vonka a vyhrkli zo mna prve slzy. Tychlo som si ich utrel a trielil som ukrutne k mojej butlavej skolskej vrbe. K dejepisarke. Pred dverami som si utrel slzy ktore mi este cestou stihli sa spustit z oci. Potom som potichsie zaklopal a otvoril dvere.
Dobry den pani profesorka teda ucitelka.
Ahoj matus... No pod pod dalej len tam nestoj.
Podisiel som do vnutra a zavrel som uplne potichucky dvere.
No co matus ako?
Jaj no na metodke super. Tu som si spomenul na svojho strateneho brata u triednej v kabinete. Ani neviem ako ale vyhrkla zo mna prva slza v kabinete. Nie ze by som u dejepisarky v labinete neplakal, ale to som bol este na zs.
Matus, stalo sa nieco? Spytala sa a to sa mi najviac na nej pacilo. Vzdy vedela ked niekoho nieco trapi a chcela byt napomocna. Preto som jen porozpraval ako a koho som v tejto skole stretol a tu zrazu...
Podisla ku mne rukov mi utrela slzy z oci pohladila ma po tvari ako to robila moja mama ked som bol mensi. To ma dojalo.
...ja len neviem preco tu bol.
Ano precu tu vlastne bol? Zeby ma tu hladal? Zeby tu chodil? Ale ci by robil s mojou triednou?
No matus, on chodi do mojej triedy a stale sa na teba pyta, ci chodis este sem alebo kam a tak.
A co mu hovorite?
To co vzdy, zavolaj mi a dozvies sa.
Dakujem.
Nemas za co, a teraz mi radsej povedz ako bolo na prazdninach..
Utrel som si uplne posledne slzy a pustil som sa do dlhej historky o padnutom lietadle. Asi ju to uz moc nezaujimalo ale davala dobry pozor co hovorim. Teda aspon sa tak tvarila.
Matus ja uz budem ist ved uz je dost hodin, ked chces mozes ma ist odprevadit ku auto.
Budem rad ak vam to nebude vadit...
Pri aute ma objala a pivedala par povzbudivych slov.
Nasledujuce tyzdne zas raz prebehli ako jeden tyzden... Vikend by som nebyval ani registroval, keby som nechodil k otcovmu susedovi (ultra milemu chlapikovi) pomahat. Za odmenu ma mal naucit zrat futbal. Nerad to uznavam ale zacalo sa mu to aj darit. Jie pre to ze by bol zly ucitel ale ored tym som neznasal futbal takze to bolo take nieci ore mna nove.
Kazdy krat ied som bol s nim som si oddychol aj ked som pracoval. Pokacali sme o vsetkom poohovarali sme vsetkych prebrali nejake sportove novinky a popri tom sme robili podla potreby. Raz murovali, raz robili terasu a podobne.
A vsak jedna sobota bola nezvycajna. S milosom (susedom) som bol uz automaticky dohonuty ze ani nezvobimnjic len rivno vstupim no teraz to bolo ine. Po tom co som sa prezoiekol v otcovom dome (o 2 domy dalej) som sa naspat vratil k dveram a nasiel som ich pootvorene. Zozaciatku nic zvlastne asi len nechali otvorene. No zrazu som pootvoril dvere a tam...
Nie to snad nemoze byt pravda... Prosim nech to nie je to co si myslim. Prosim nie!!!
V tejto chvili sa mi po druhy krat zrutil cely svet ale uplne cely... Po smrti byvalej spoluziacky som uz nezvladol stratu dalsieho priatela. Velmi tazko som sa teda vybral po krvavych stopach na bielych kachlickach. Dufal som ze najdem nieco ine nez som si myslel. A vsak skutocnost sa potvrdila. Na zemi lezal milos a z nohy mu tieklo este stale velke mnozstvo vody. To uz som neuniesol. Rozplakal som sa ale vedel som ze by som mal ist pre pomoc. A vsak ked som si vsimol ze este dycha tak som rychlo zo seba strhol tricko a obviazal som mu nohu.. Netusil som preco ale v tej chvili mi to bolo prve co ma napadlo. Druhe co som si vsimol bolo vela krvi okolo nihy. Jej vona bola taka neskutocna. Neviem preco ale v tej chvili som mal chut ho nechat vykrvacat. Nastastie rozum ma ovladol ja som rychlo utekal pre vodu... Zobral som velmi ladovy pohar vody a oblial som mu tvar aby sa trosku prebral. Aj ked som si zo zaciarku myslel ze je v uplnom bezvedomi ale troczu sa prebral a ja som eda bezal nabrat dalsi pihar s vodou. Nalial som mu to do ust. Nevedel som uz co mam robit.
V tom mu vo veciach hladal mobil na zavolanie pomoci.. Vsetky vrecka som mu pozrel a nakoniec som teda aj nasiel...
Do 10 minut prisla zachranka a ja som mu medzitym daval vodu. Akonahle kedna z dvoch sanitiek odisla, odpadol som. To uz bolo na mna privela.. Do minuty som sa prebral a stali nadomnou zachranari. Prevoz do nemocnice som statocne odmietol...
Cely tyzden som bol v napati, co s nim je.. Zavolat mu mi bolo trapne ale..
Na hodine francuzstiny mi zazvonil mobil.. Kuknem ze kto ki vola a tam milos.. Negahal som len som sa postavil a zvihol...
Matus? Ten hlas som poznal. Bol to milos... Ano on mi volal. Ani ja som tomu nemohol uverit...
Ano.. Som to ja. Co ti je jak sa mas? No hovor! Naliehal som na neho..
Matus musim ti nieco povedat...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár