Každý z nás asi pozná Snehulienku, Popolušku či Červenú Čiapočku. Jedny z najkrajších rozprávok podľa mňa. Ale čo vy na to, keď spomeniem autorské rozprávky Petra Karpinského Záhada cvičiacej periny a Záhada splašenej stoličky? Asi vám to meno nič nehovorí. Obe rozprávky patria do zbierky rozprávok Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev, ktoré vyšli len nedávno. Nečítala som si ich z dlhej chvíle, ale mali sme to prečítať na jeden predmet v škole a potom ich interpretovať. Nebola to síce moja úloha, ale obe rozprávky ma natoľko zaujali, žiaľ negatívne, že som sa k nim potrebovala vyjadriť, aj keď len prostredníctvom tohoto blogu.
Takže... O čom sú? Záhada cvičiacej periny je o jednej blbej perine, ktorá si o sebe myslí, že je tučná a preto začne chodiť do fitka, aby schudla. A Záhada splašenej stoličky je o stoličke, ktorá chce pretekať na konských dostihoch ako kôň. Krásne príbehy, fakt! (Dúfam, že cítiť tú štipku, ak nie aj celú hrsť, irónie.)
Prečo ma tie rozprávky tak naštvali? Skôr ma naštvala len tá blbá perina. Prečo deti zaťažovať tým, že mnohí dospelí majú komplexy zo svojej váhy?! Prečo o tom písať rozprávku? A tá stolička bola tiež od veci, chúďa dieťa začne si namýšľať, že ich stolička doma môže tiež súťažiť na dostihoch ako kôň.
Kam sa podeli princezné, víly, draci, čarodejnice, typické rozprávkové postavy z moderných rozprávok?! Prečo ich nahradili takéto blbosti? Nemám nič proti autorovi, aj tak si zrejme tento blog nikdy neprečíta, ale ja by som svojim deťom v živote neprečítala takéto rozprávky. Radšej im 1000-krát budem dookola čítať Snehulienku, Popolušku či Červenú Čiapočku, ale nie toto... A nesmiem zabudnúť ani na Ezopove bájky. To sú tiež fajn príbehy.
Tak len toľkoto na dneska. Naozaj som mala nutkanie o tom napísať, lebo ma to v celku dosť pobúrilo.

 Recenzia
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár