Tu je kúsok z nej:
Prebudil som sa. Okamžite som sa začal obzerať, kde sa to vlastne nachádzam. Ležal
som v cudzej posteli, bol som prikrytý cudzou prikrývkou a všade naokolo som cítil tú hnusnú sladkastú vôňu. Ovoňal som si pokožku. Dokonca i tá mi smrdela tou neznámou, no hnusnou vôňou.
Niečo sa vedľa mňa pohlo. Prebehli po mne zimomriavky. Čo to len mohlo byť?! Nedokázal som si to predstaviť. Žeby ma uniesli mimozemšťania, znásilnili ma a chceli vytvoriť nejaký nový druh živočícha, rozmýšľal som. Malo to dokonca vlasy. Hŕbu hnedých vlasov.
„Dobré ránko.“ Prehovorilo na mňa neznáme stvorenie. Po chvíli mi odľahlo, lebo to nebol žiadny mimozemšťan, ale nejaké dievča. Celkom pekná baba. Pod očami mala rozotretú špirálu a rúž nemala len na ústach.
„Ahoj.“ Odzdravil som sa jej. Predsa len som slušne vychovaný chalan. Viem, čo sa patrí.
„Ako si sa vyspal?“ konverzovala so mnou ďalej a ja som si za nič nedokázal spomenúť na jej meno. Už som mal akú takú predstavu, ako som sa sem dostal. Zrejme som bol na diske, trošku som to prehnal s alkoholom, zbalil som túto mladú kočku a skončili sme u nej doma v posteli. Ale nebol som si tým istý.
„Fajn.“ Odpovedal som krátko. To jej meno ma poriadne trápilo. Ako sa, do čerta, volá?!
„Dáš si raňajky alebo kávu?“ spýtala sa ma, keď sa ku mne úplne otočila. Usúdil som, že je pod prikrývkou nahá. Trošku ma to vzrušilo a túžil som sa pozrieť pod tú prikrývku. No namiesto toho som jej musel dať nejakú odpoveď.
„Ja už vlastne budem musieť ísť.“ Vyšlo zo mňa a pomaly som sa posadil na posteli a začal som sa rozhliadať po izbe a hľadať si svoje veci.
„Kam sa ponáhľaš?“ siahla po mne a zvalila ma späť na posteľ. Prikrývka jej skĺzla nižšie.
„Včera som ti hovoril, že zajtra musím byť doma na čas. Nepamätáš sa?“ zaklamal som a dúfal som, že som jej niečo podobné natáral.
„Niečo sa mi marí, ale kašli na to.“ Zaliečala sa mi ešte viac a snažila sa ma pobozkať. Odťahoval som sa od nej, ako to len šlo. Nešlo o to, žeby som nemal chuť, ale nepoznal som jej meno a cítil som sa trápne.
„Fakt musím ísť.“ Povedal som rázne. A znovu sa posadil. Ona sa posadila tiež a prikrývka jej skĺzla presne tam, kam som chcel, aby skĺzla. Bola naozaj krásna.
„Dobre. Veci máš tuto.“ Ukazovala niekam na zem.
Postavil som sa a išiel som po tie veci. Bleskurýchlo som sa poobliekal a chcel som čo najrýchlejšie zmiznúť.
„Zavoláš mi?“ spýtala sa ma pozerajúc na mňa, ako si naťahujem topánky.
„No jasné.“ Odvetil som jej s úsmevom. Nemal som v pláne sa s ňou ešte niekedy stretnúť.
„A máš vôbec moje číslo?“ zapochybovala na chvíľu.
„Samozrejme, že mám. Včera si mi ho dávala.“ Riadne som kecal. Až som bol na seba hrdý, ako som sa dokázal vynájsť v tejto situácii. Ale pravdupovediac, nebol som v takejto situácii prvýkrát. Skôr v nej bývam pravidelne.
„Tak dobre. Maj sa.“ Zakričala za mnou, keď som vychádzal dverami. Chvíľu som blúdil po dome, lebo som nevedel cestu von, ale nakoniec som sa dostal preč.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Ďakujeeeem Mám dať aj ďalej?
No mám aj iné niečo už dokončené, tam som písala ako dievča a chcela som vyskúšať niečo nové, tak som to skúsila ako chalan :F
No mám aj iné niečo už dokončené, tam som písala ako dievča a chcela som vyskúšať niečo nové, tak som to skúsila ako chalan :F
Napíš svoj komentár
Inak je zaujímavé, že píšeš za chlapca