Ruky zviazané, na kolenách kľačí, slza za slzou, z očí sa mu tlačí. Ten pocit nádherný, ktorý ho len opantal, bolesťou ho trápieval, keď ho pán často ignoroval. V láske vidiel zmysel, zmysel života, lenže teraz umieral, bo pán ho odmietal. Ruky zviazané, zúfalstvom opantané, držali nástroj smrti, ktorý mal skončiť v jeho hrudi. Kvapka po kvapke, stekajú po ostrý, ktoré mu prebodlo nástroj jeho skazy. Tlkot, ten tlkot, ktorý sa ozvýval, postupne utíchal s láskou jeho života. Oči sa zatmeli, na perách úsmev, v šťastí zomieral, bo v srdci ostala láska, ktorou tak miloval pána. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj