Ruky zviazané,
na kolenách kľačí,
slza za slzou,
z očí sa mu tlačí.


Ten pocit nádherný,
ktorý ho len opantal,
bolesťou ho trápieval,
keď ho pán často ignoroval.


V láske vidiel zmysel,
zmysel života,
lenže teraz umieral,
bo pán ho odmietal.


Ruky zviazané,
zúfalstvom opantané,
držali nástroj smrti,
ktorý mal skončiť v jeho hrudi.


Kvapka po kvapke,
stekajú po ostrý,
ktoré mu prebodlo
nástroj jeho skazy.


Tlkot, ten tlkot,
ktorý sa ozvýval,
postupne utíchal
s láskou jeho života.


Oči sa zatmeli,
na perách úsmev,
v šťastí zomieral,
bo v srdci ostala láska,
ktorou tak miloval pána.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár