Neverím na povery a ani na znamenia. Ale keď sa mi to stalo, tak som sa začal zamýšľať, či ho vôbec napíšem- mal som písať o živote v znamení SATANOVHO OKA. Išlo i fiktívny príbeh jednej krásnej ženy, ktorej život bol v znamení SATANOVHO OKA- bola zasvätená na vykonávanie spravodlivosti. Viem, ide tu o paradox- ale v tom spočívala myšlienka tohto príbehu.
Lenže, keď som išiel písať ten blok, tak prišlo to znamenie, že asi sa nemám pohrávať s menom a symbolom satana.
Predsa len, SATAN je padlí anjel a stelesnenie bolesti, krutosti, nenásytnosti, pôžitku a hlavne utrpenia. Lenže, ľudia, ktorí mu boli zasvätený a slúžili mu oplývali nesmiernou silou.
Už od rána mi nebolo dobre. Vstával som s dosť veľkou bolesťou hlavy a keď ma bolí už od rána, tak viem, že dnešný deň nebude pre mňa dobrý. Tušil som, že sa mi stane niečo nepríjemné. A aj sa stalo. V práci som zistil prvú vec, že z mojej výplaty mi neostane zase nič, lebo moje výdavky sú dosť veľké- už aby som splatil mobil a bolo pokoj. Ďalšia vec bola, že ani tabletka mi nezaberala a bolesť sa začala stupňovať. Išiel som teda do bufetu, aby som si kúpil niečo na jedenie a skočil som pri mojom tzv. THE BEST- parížsky šalát, 2 ks. tmavého pečiva, malinovka a Milu (strašne ju mám rád).
Keď som sa už najedol a zaplnil žalúdok, tak som sa rozhodol ísť napísať blok, o ktorom som dokonca už rozmýšľal dva dni v kuse. Ukladal som si myšlienky a vety, ktoré som chcel použiť. Tento príbeh mal odzrkadľovať moje tajné sny a túžby- pretože si myslím, že som ešte nič nedokázal.
Sedím si už pri PC, prsty pokladám na klávesnicu, chystám sa začať svoju prvú vetu a v tom to príde. Sklo na mojej skrini pomaličky ale iste začalo padať na stôl. Kukol som sa rýchlo čo sa deje a chcel som sklo chytiť, aby sa nerozbilo- no čo čert nechcel rozbilo sa a ja som skončil s dorezanou rukou. Krvi sa nebojím ale cítil som sa dáko zvláštne. Nevedel som sa pozbierať z toho čo sa stalo. Rozmýšľal som, či t je znamenie alebo varovanie.
Už mi bolo raz povedané, že by som sa nemal moc zahrávať s menom SATANA a jeho znakmi, ale ja si nedám povedať- ja sa učím na vlastných chybách poväčšine. Viem- hovorí sa, že múdry sa učí na chybách druhých a len somár na vlastných- ale čo už. Tak som sa teda rozhodol, že dnes o tom príbehu nebudem písať- ale sľubujem, že ho napíšem do konca tohto mesiaca.
Kamarát mi tiež hovoril, nech dám pokoj nadprirodzeným veciam a aj okultizmu. Boli časy, keď som zháňal knižky na vykonanie rituálov čiernej mágie- odjakživa ma fascinovala čierna mágia a hlavne sila ľudí, ktorý ju ovládali. Aj keď sa hovorí, že dobro vždy vyhrá nad zlom- ale zlo je nekonečné- ja som ju chcel len použiť na pomstenie sa pár ľuďom- a trošku by som ich chcel aj uzemniť- no nič som nenašiel- ale keďže teraz mám dosť voľného času- tak sa znovu pustím do hľadania.
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
petronellka
9. 7.júla 2008 14:39
uz netrpezlivo cakam na ten blog,ktory si tu tak zaujimavo opisal.. sup sem s nim
2
a si si istý, že to do konca mesiaca napíšeš? lebo ak budeš mať takéto "šťastie" aj naďalej, no neviem, neviem...
3
zaujímavé možno je to tým ale zasa si to možeš privolávať sám tým že si myslíš že sa ti niečo stane a to sa može vyplniť.
4
Ja verím na znamenia, aj na osud, aj na veštenie, proste na všetko, no skús ho napísať (teda ak sa ti to bez ujmi na zdraví podarí)
6
taaak ti držím palce aby si ten príbeh napísal bez zranení ešte sa mi niečo také síce nikdy nestalo ale verím, že to možné je........ja osobne satanizmus nemám rada a keby nejakého satanistu stretnem tak asi rýchlo a nepočuteľne zdupkám
Napíš svoj komentár