Kvap, kvap, kvap, kvap. Tento zvuk mi stále znie v ušiach. Donútim sa, aby som otvoril oči. Začnem pátrať po zdroji toho zvuku, kt. mi lezie totálne na nervy. Pozerám hore, doľava, doprava a nakoniec sa pozriem dole.

Ostal som v nemom úžase. Stál som na kaluži krvi. Dostal som triašku a začal som znovu hladať z kade mi vyteká. V bruchu som zbadal zapichnutý veľký kuchynský nôž. Rukoväť bola celá od krvi, vyčnievajúce ostrie bolo od krvi a krv stekala pomaličky na koniec rukoväte a padala z nej. Kukol som si na ruky- ako som si myslel, boli celé od krvi.

V tom momente sa mi preblysol celý môj život. V očiach som videl okamihy môjho detstva od troch rokov, keď si ma adoptovali rodičia; prvú bitku od fotra, keď mu praskli nervy; prvú lásku (kt. bola mimochodom dievča, mal som asi tak 7 rokov), nadávky od spolužiakov; lásku, kt. mi dávali starí rodičia; prvý deň na strednej; prvý rok na strednej (čo bolo peklom pre mňa); stretnutie sa s najlebšími kamarátkami v mojom živote; môj prvý mužský objekt túžby; hádky, kt. vyústili skrz brata až po súčasnosť.

A vtedy som si uvedomil, že vlastne nie je mi ľúto skoro za ničím. Hej slzy mi padali skrz mamku, tie dobre kamarátky a aj pár fakt super gay chalanov. Stačila len spomienka na nich a už som reval ako malé dieťa.

Ale pociťoval som, že už budem konečne bez starostí; už ma nebude bolieť, ako brat ubližuje mamke a ja som neschopný; ani samota ma už nebude bolieť a konečne nájdem v duši sv. pokoj.

Viem, pár ľudom budem možno chýbať- ale čo už- ľudia sa rodia na to, aby raz umreli a je na nich, či zomrú starý alebo mladý. Ja som si vybral túto voľbu.

Zrazu sa začne ozývať hlas, kt. kričí: Milli, Milli, ideš už konečne dole, aby si si dal tabletky? Milli- otvorím oči a som vo svojej posteli, odokryjem paplón a nie je tam nič. Aj som si vydýchol, ale ten pocit, že ma už nič nebude trápiť- ten mi chýbal.

Ako raz niekto povedal- žiť život znamená, aby si aj niečo strpel.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
paules  1. 9. 2008 19:21
pekneeee toto sa mi velmi pačil
 fotka
elon  3. 3. 2011 00:03
prečo gayovia majú smutnú tvár?Ale aj myšlienky pesimizmus?alebo oni stratia počas života viac partnerov ako hetero páry,ale som si všimol že skoro každý má na tvári taký skysnutý smutný úsmev aj tí najkrajší fešáci.

aj tento fešák znechutený životom ved máš pred sebou život si mladý feši pekné telo nemaj boj
Napíš svoj komentár