Tajomná sila, čo ma ťahala von sa ................................

Všetko to začalo tým, že som sa radil s kamarátmi, či mu mám napísať alebo nechám to na neho, aby mi napísal. Niektorí hovorili, že mám nechaj najprv jeho, nech mi napíše.

Bolo už okolo 22,00 a on mi nenapísal. Niečo vo mne mi našepkávalo, že už mi môj milovaný nenapíše. Umyl som sa, vydrhol zuby, zobral lieky na astmu, dal dobrú noc mame a išiel som hajať. Kukol som sa na mobil, či mi medzitým nenapísal- no žiaľ nie. Išiel som spať dosť sklamaný.

Cez noc som sa zobudil asi 3- krát. Spal som veľmi nepokojným spánkom, lebo som čakal na to, že mi začne hrať Birds of paradise, ktorú mám na sms. No nič! Tak plytký spánok som dlho už nemal. Keď som sa zobudil už na tretí- krát bolo už 03,30. Znovu som sa kukol na mobil- a nebola tam žiadna sms.

A tu sa to začalo. Veľmi som zosmutnel- a zase som sa ako ináč rozbrečal. Prišlo mi veľmi ľúto, že mi nenapísal, že nemôžem byť s ním a všetko okolo toho. Napísal som správu kamarátovi ako mi je- a čakal som, že aspoň on mi napíše- no samozrejme, keď potrebujem pomoc- tak všetci na mňa serú. Rozbrečal som sa ešte viacej- Slza po slze mi stekala po mojej tvári a cítil som, ako mi schnú na končeku brady. Zavrel som oči a v mysli som si vybavoval jeho fotku, jeho sms, kt. si spolu píšeme, jeho hlas. V tom okamihu ma strašne začalo bolieť srdce- tá bolesť sa nedá ani opísať- neviem- ale bol som si istý, že to nie je taká bolesť, ktorá zapríčiňuje infarkt. Skôr som si myslel, že som dostal naznačenú jednú vec. Slzy sa mi znovu začali tisnúť do očí, ktoré ma hrozne štípali a pálili.

Znovu som zavrel oči. Niečo mi však akoby hovorilo a nútilo, aby som sa obliekol, išiel do kuchyne, zobral najväčší nôž, ktorý sme mali doma a išiel na prechádzku von. Tá chuť bola taká silná, že som jej skoro neodolal! Lenže ja občas tvor lenivý- nechcelo sa mi obliekať, tak som odolal.

Keď som toto napísal kamarátovi- veľmi dobrému kamarátovi- tak som bol pod čiernu zem zakopaný. Vynadal mi, že robím unáhlené závery a potom mi povedal jednú vec, nad ktorou keď som sa zamyslel, tak mi dávala zmysel. Toto mi povedal: "Uvedomuješ si, čo si chcel spraviť? Ty si to chcel spraviť, len kvôli tomu, že ti chalan nepíše? Vieš, akoby k tomu prišiel? Však by si ho poznačil na celý život!"

A v tomto mal aj pravdu. Nerád by som mu robil zle- ale tak ja ho strašne milujem a neznášam, keď mi neodpíše na sms. Ten pocit neistoty či sa mu niečo nestalo je dosť veľký! Skrátka sa o neho strašne bojím.

Hej je to asi pravda- bojím sa možno aj prehnane- ale tak je to po dlhom čase osoba, ktorú strašne milujem a nechcel by som ju stratiť.

Tento čin by som možno ani nespravil- mám dosť silný čin sebazáchovy- ale keď má človek skrat- tak čo - nepomôže si

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu