Mnoho chalanov mi hovorí, že som pekný. Ale ja ich vždy odbijem odpoveďou. „Kebyže som taký pekný ako hovoríte, tak by som si nabalil takého chalana, akého chcem. Žiaľ, ja mám šťastie iba na také typy, ktoré ma vôbec, ale vôbec fyzicky nepriťahujú ( buď sú to starí, alebo pri sebe muži )".
Ja osobne sa nepokladám za bohvie akého krásavca- ale tak nepatrím ani medzi škaredých chalanov v komunite gay- ov a Bi chalanov. Preto mi nejde do mojej hlavy, prečo si nemôžem nájsť takého akého chcem, alebo prečo si nemôžem nájsť vzťah. Všetkým ide len o to jediné a to je SEX.
Netúžim po ničom inom, len po tom, aby som mal pri sebe osobu, o ktorú sa môžem oprieť, ktorá mi pomôže, keď mi je dosť zle a s ktorou by som aj zažil niečo. Ale žiaľ, nemám na ňu šťastie. Cítim sa ako ruža v tŕni- som sám a opustený.
Je pravda, že mám aj tých málo kamarátov, ale predsa partner je viac ako priateľ.
Všetko sa to začalo, keď mi zavolal, či by som mu nemohol s niečím pomôcť. Ja som mu povedal, že prečo nie- aspoň sa konečne stretneme a pokecáme. Aby ste boli v obraze s týmto chalanom si píšeme už vyše dvoch rokov a zatiaľ sme sa ešte nestretli. Dohodli sme sa na stretku teda. Mal prísť ku mne do dediny a čakať ma pri kostole. Keď mi už zavolal, že je už pri kostole, tak som uháňal k nemu. Ako som išiel okolo kostola, tak mi padol zrak na červenú škodovku. Neviem prečo, ale proste mi tam padol. Zazvonil som mu a opýtal sa ho, kde je. A on zatrúbil a vedel som, že je to on v tej škodovke. Potriasli sme si rukou, trošku sme pokecali a potom sa ma opýtal, či teda môže so mnou rátať. Ja som mu povedal, že hej, ale to som nevedel, že je to až za Modrou- no nechcel som moc, bo bola už tma a nepoznal som ho, ale keď som mu to sľúbil, tak som musel. Po ceste sme kecali- ale zasa to vyzeralo tak ako vždy- len ja som kecal a on mlčal- ja som celú cestu mlel, mlel a mlel. Keď sme konečne dorazili na jeho tzv. chatu- tak som skoro odpadol. Bola tam strašná tma a začal som sa aj báť, čo má za úmysly so mnou. Dôvod našej cesty bol, premiestniť elektrogenerátor na miesto, kde by ho nik neukradol. Tak som mu teda pomohol. Potom mi ukázal aj chatu. Z toho miesta som bol strašne, ale strašne unesený- aj to bolo na mne vidieť. Na tom mieste by sa dali robiť také párty ako hrom. Dokonca aj párty pre gay- ov a BI. Mohlo by to aj slúžiť ako útočisko pre mňa a môjho chalana, keď by sme chceli byť sami. Kukal som a kukal a v tom to prišlo. Začal sa približovať ku mne a povedal mi „Už prestaň toľko na ňu pozerať a nehovor toľko a poď ku mne.“ No mal smolu a dosť veľkú- bol to človek, s ktorým by som do postele nevliezol pre nič za nič- nie kvôli jeho charakteru, ale kvôli jeho postave. Bol pri sebe a takí muži sa mi totálne hnusia- neviem prečo mám takú averziu proti takýmto, ale proste nie. Tak som mu to povedal- a videl som, že som ho sklamal. Rýchlo som mu navrhol, nech ma odveze domov. Po ceste som mu hovoril, že nech si to tak neberie, ale proste nie je môj typ.
Po pár dňoch sme sa mali zase stretnúť, aby sme pokecali. Už sme sa dohodli na stretku a on mi napíše v hodine dvanástej, že nepríde, nakoľko nemôže. Tak som si z toho nič nerobil. No potom mi napísal, čo bolo pravou príčinou.
On sa so mnou nemôže stretávať, lebo by sa do mňa buchol a ja ho strašne, ale strašne priťahujem a on by si vyčítal, kebyže ma zase „znásilný“. Ale ja som mu povedal, že kamaráti môžeme hádam byť- no odpovede som sa nedozvedel.
Som z toho dosť smutný, že pre lásku ku mne, nemôžeme byť kamaráti. Vyzerá to tak, že som stratil ďalšieho kamaráta – priateľa pre moje požiadavky na partnera.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár