"Môžem si prisadnúť?" pani sa na mňa usmiala
"jasné kludne" povedala som a posunula som sa viac ku kraju lavičky aby sme sa tam zmestili obidve.Pani si vytiahla z jednej z tašiek flašku minerálky a napila sa.
"čo si píšeš?"
"denník" odpovedala som
"kedysi som si tiež písala denník teraz ked si ho čítam zaspomínam si na staré časy"
"a prečo ste s písaním denníka prestali ?" opýtala som sa nechápavo.
"Už ani neviem asi som z toho už vyrástla" pani sa zasmiala.
Odložila som si denník do tašky
"Je tu pekne chodíš sem často ?"
"Ked mám čas tak áno a vy?"
"ani nie ale teraz som si sem prišla trošku oddýchnuť som trošku unavená"
"ak sa smiem spýtať čo vás tak unavilo?"
"hladala som vhodný darček na narodeniny pre svojho vnuka, no nie som si istá či sa mu to bude páčiť"
"ale určite áno ved je to od vás" usmiala som sa
"tak v to dúfam"
Pani bola naozaj milá a veľmi dobre sa mi s nou zhováralo.Pani začala z tašky vyberať veci ktoré nakúpila a všetko mi ukázala.Boli tam hodiny,sprchový gél a potom už len potraviny.
"si si istá že sa mu ten sprchový gél a hodinky naozaj budú páčiť?" pani si stále nebola isá
"Už som vám hovorila že áno nemusíte sa obávať mimochodom ja som Sam Speerová"
"ja som Valerry Bensonová veľmi ma teší Sam"
"mňa tiež"
V tej chvíly som uvidela pri mne najkrajšieho chlapca na svete mal krásne husté blond vlasy veľké svetlomodré oči a prekrásny úsmev so žiarivo bielimy zubami. Bola som z neho hotová.
"Jéé ahoj Kevin" pani Bensonová dala pusu na líce tomu chlapcovi
nechápala som ale pani Bensonová mi to vysvetlila.
"toto je môj vnuk Kevin,Kevin toto je Sam práve sme sa zoznámili"
"Ahoj" povedal a usmial sa mal nakrajší úsmev na svete.
Bola som z neho unesená.Pani Bensonová sa snažila zakryť nákupné tašky kde mal Kevin svoje darčeky ale aj napriek tomu si ich kevin všimol.
"čo si nakúpila?" opýtal sa
"nič len také drobnosti do kuchyne" mrkla na mňa jedným očkom pani Bensonová.
"čo tu vlastne robíš Kevin?"
"čakám tu na Lindu"
"tak ju pozdravuj a už pomaličky pôjdem domov"
Na akú Lindu čakal ? Ja poznám len Lindu Lewisovú ale táto určite nebude je iba štvrtáčka.Bolo mi z toho normálne do plaču....
"tak ahoj Sam dúfam že sa ešte niekedy uvidíme a ten denník si stráž ako oko v hlave"
"o tom nepochybujte budem ja už idem tiež tak prajem pekný deň a dovidenia" Zobrala som si tašku s denníkom a odišla som.Po chvíľočke som sa ešte otočila pretože som chcela počkať na tú Lindu,tak som sa ukryla za krík a dúfala som že sa čoskoro objaví.
ospravedlňujem sa za gramatické chyby
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár