Čo je to šťastie z pohľadu Toltéckej filozofie

Čo znamená duševne zdravý človek???? Toltékovia napríklad nepoznajú takýto termín. Poznajú len šťastných ľudí, ktorí našli svoju cestu srdca a tých ostatných, ktorí blúdia, ktorí nezbadali svoj zámer, alebo ho nedokázali spracovať do hmatateľnej reality. Zámer, ktorý nás vedie na cestu srdca môže mať rôzne podoby a vôbec nezáleží na charaktere životných okolností, ktoré sa v súlade so zámerom tvarujú do uchopiteľných foriem. Kľudne to môže byť aj droga.

Na tom, že ľudia skúšajú drogy aj zo zvedavosti nie je nič nepochopiteľné. Buď do závislosti spadnú, alebo ak nie, v tom prípade sú to ľudia, ktorí kráčajú cestou srdca. Ak niekto spadne do závislosti, znamená to, že cestu srdca len hľadá a musí sa rozhodnúť. Tragédia narkomanov je v tom, že ostanú stáť na mieste. Nepokračujú v ceste. Nerozhodli sa, neurobili potrebný krok. Zľahostajneli ku životu očakávajúc že ich problém sa nejako sám vyrieši.

Musíme sami rozhodnúť o našich krokoch a dôsledky týchto krokov budú aranžovať udalosti tak, aby sme kráčali v súlade so zámerom smerom ku ceste srdca. Narkoman sa môže rozhodnúť aj tak, že drogy bude aj naďalej a plánovite užívať s plnou zodpovednosťou a s pokorným prijatím fatálneho konca, ktorý sa ale môže rozvinúť do úplne nového sledu vitálnych udalostí. Paradoxne aj takéto rozhodnutie má potenciál nasmerovať narkomana na cestu srdca a urobiť ho šťastným bez ohľadu na to, že na tomto svete možno nebude dlho.

Pripomína to paradox niektorých na rakovinu chorých ľudí, ktorí prijali svoju chorobu, zmierili sa s ňou a stali sa nádherne šťastnými. Celý život hľadali cestu srdca, ale točili sa namieste a nakoniec ich až rakovina posotila do správneho smeru, kde nakoniec svoje šťastie našli. A práve vtedy rakovina akoby zázrakom pominula.

Ale v skutočnosti to nie je žiaden zázrak. Rakovinu vyvoláva nedostatok lásky. Láska postihuje človeka celostne, každou časťou vedomia. Ale ak sa láska nevyjadruje, znamená to, že si musí na vyjadrenie vybrať inú cestu – cestu prostredníctvom tela. Tak ako láska nekontrolovane zachváti naše vedomie, tak aj rakovina celostne a úplne zachváti celé telo. Rakovina je vlastne nekontrolované bujnenie buniek, tak ako láska je nekontrolované bujnenie našich pocitov.

Šťastný človek dokáže vnímať svet ako najlepšieho priateľa. Chápe, že život je virtuálna realita, ktorú aranžuje zámer každého z nás. Tak ako svety, ktoré sa nám premietajú v kine, tak sa premieta aj vesmír priamo do nášho vedomia. A vesmír je vždy harmonický. Prečo? Jednoducho preto, že je taký, aký je. Bez ohľadu na charakter toku reality je vždy autentický. Ako voda v rieke, ktorá proste tečie a tvorí rieku ako takú. Nehovoríme, či voda tečie pekne, alebo škaredo, ona proste tečie nevyhnuteľne tak, ako plynie život. Šťastie je to, keď túto realitu vnímame celým srdcom, naplno a celostne. A je úplne jedno, či to vnímame pomocou látok, pomocou nejakej tragickej udalosti, pomocou peknej hudby, alebo dobrej knihy či výtvarné diela alebo to dokážeme jednoducho sami od seba.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu