Nebo je okázalá morálka, pýcha z vlastnej dokonalosti, neúprimnosť a predstieranie. Nebo je očakávanie odmeny. Je zahmlené a nečitateľné. Duša v nebi sa stále trápi, pretože má výčitky svedomia. Stále sa bojí, že ju z neba vyženú.
Peklo je naproti tomu prirodzenosť a pravdivosť. Nič nepredstiera, je kruto úprimné a preto čitateľné. V pekle sú si všetci rovní a preto sú tolerantní k inakosti. Nikto nikoho nemôže z pekla vyhnať. V pekle duša vie na čom je, stojí nohami pevne na zemi a preto sa vie tešiť aj z maličkostí. Nič neočakáva a preto má viac priestoru na jednoduchú radosť z bytia.
Morálka je spoločenský a sociálny úzus, preto môže byť aj neúprimná a predstieraná. Ak súhlasím s tým, že idem do neba, znamená to, že som pyšný. Duša v nebi je vždy bezchybná z hľadiska pravidiel, ktoré sú v nebi definované, preto nemôže byť milovaná iným, len sama sebou. Nebo je vždy odmena, tovar - biznis - nakupujem správaním a dostávam tovar v podobe zájazdu do krajiny snov. Nebo je v skutočnosti prchavá ilúzia, preto je vždy zahmlené. Tešiť znamená radosť z očakávania niečoho hmatateľného, tak ako sa netešíme na smrť, nemôžeme sa tešiť ani na krajinu, ktorá sa nazýva rajom bez toho, aby sme pochopili, čo to vlastne znamená. Nebo je preto nepoznateľné, preto ani démon v raji nezíska viac informácií ako vie. Prvý anjel - démon to pochopil ešte za pobytu v nebi - preto založil peklo, aby mohol preciťovať realitu komplexne, inými slovami aby bol sám sebou v pravdivom prostredí. Duša v pekle sa neplazí, naopak, je pevne prichytená o realitu, ktorú preciťuje celým svojim srdcom. Preciťuje zázrak existencie, ktorý môže aj bolieť, ale vždy je skutočný.
Láska nie je niečo, čomu sa dá naučiť, čo sa dá rozvíjať a zušľachťovať. Láska sa rodí v srdci a nedá sa ovládať vedomím. Láska je radosť z elementárneho bytia. Mystérium lásky nás zasahuje celostne, zasahuje celý vesmír, radujeme sa zo života všetkého a všetkých. Milujeme aj hriešnikov. Preto je peklo skutočným domovom lásky. Domovom, pretože v pekle sa nekladú podmienky. Lásku by sme v nebi márne hľadali, pretože dokonalosť nie je elementom lásky. Zlo, ako také neexistuje. Je len bolesť. Bolesť z prekročenia hranice, ktorú sme si sami vytvorili. Láska hranice odstraňuje. Láska preto nepozná bolesť ani sebaobetovanie. Obetovanie znamená popieranie. A popieranie je tvorba hranice. Ohraničuje prijímané pred tým, čo odmietame. Preto je nebo plné bolesti a trápenia.
Peklo neodmieta nič a nikoho. Nestanovuje žiadne ohraničenia, je bezbrehé. Tak, ako láska...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
freestyler01
31. 12.decembra 2007 18:48
powedal by som nazor na twoj blog,ale sa mi ho nechcelo citat...z toho co sa mi celo citat som prisiel na to,ze mas asi prawdu
2
pekny članok fakt,,,noo mysliim ež ked sa to berje z toho hladiska aako sii to piisal sa da povedat že maš pravdu,,, btw v pekle sa možme ožjerat
Napíš svoj komentár