Sme sa previezli, no č stane sa každému. Že?
V Nitre sme nastúpili na vlak smer Prievidza. Boli sme radi, že aspoň to nám vyšlo, keď sme zmeškali prvý vlak a potom sme nenašli zastávku, kde mal ísť autobus.
Rýchlo sme bežali na vláčik, lebo ani ten sme nechceli zmeškať a dostať sa ešte v ten deň domov.
Nastúpili sme na vlak, sadli sme si a juchú domov.
Modlili sme sa aby nám fungoval isic. Prišla teta sprievodkyňa, skontrolovala ho. Fungoval. Pozrela sa na lístok a prvá veta: "dievčatá, ale vy ste v zlom vlaku".
Mňa oblial studený pot. Začali sme sa smiať. Nevedeli sme čo máme robiť.
Milé sprievodkyne nám vyhľadali spoj domov. Také boli milé. Nevyhodili nás. Ach.
"Dievčatá, našli sme pre vás vlak, vystúpite v Topoľčanoch, potom pôjdete ďalej do Chynoranov, potom do Bánoviec, do Trenčína a do Púchova. Lístky by vám mali platiť, je to toľko isto kilometrov."
No skoro ma porazilo na tej Topolčanskej stanici. Nemala som náladu. Bol to zúfalý pocit.
Cesta z Topoľčian prebehla rýchlo. V Chyranoch sme nastúpili na vláčik, taký žltý, čo chodí po prvej koľaji. Vystúpili sme v Bánovciach a zas sme nasadli na ten istý vláčik do Trenčína. Tá cesta bola nádherná. Jedna koľaj v pravo stromy, lúka a za nami len koľaj Nádhera. Domov som prišla moc moc unavená, ale plná pozitívnej zelenej energie. A šup hneď na jarmok. To ešte sa mi budú smiať.
NO prosTE nádheRA
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
frxxx
20. 3.marca 2009 14:28
to je vazne problem najst autobusovu stanicu od vlakovej v nitre ...jaaj ci ty myslis akoze cislo ahaaa...informacie ...ach zeny
Napíš svoj komentár