Pošepky, kričím za nás.
Kam až zájde môj hlas.
Utíchne skôr než ja?
Noty mlčky bežia.
Tápajú nekonečným zlom.
Zaniknú, ako obyčajne, v tom.
V irónií starých dám.
Núkajú sa práve vám.
Ležérnou neohrabanosťou.
Zapýrenie malou starosťou.
Kráčať v bežiacich davoch.
Utekať v spomalených radoch.
???
PART 1
Poslepiačky dvíham ruky.
Cítim melanchóliu.
Oživujem starú fóbiu.
Dookola plač a muky.
...
Chlpatá ropucha nadľahčuje,
situáciu zbytočne nezveličuje.
PART 2
Strácam sa u seba.
Pomaly sa strácam.
Kde je?
Kto?
Východ predsa!
...
Nezmysel je písať.
Nezmysel sa pýtať.
PART 3
Smiešna harmónia ma tíši.
A v hlave tie myši,
čo zožierali ma.
Zmizli ako hmla.
Ostala tu po nich diera
a v lásku viera.
A nádej nemožná
zrazu tak osožná
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár