Vážený pedagogický zbor, drahý rodičia, milí spolužiaci, milí hostia.



Dnes nastal ten slavnostný okamih,slavnostné stretnutie pre nás, pre našich učiteľov ale aj našich rodičov.Stojíme tu pred Vami už ako skoro dospelí ľudia.Celú základnú školu máme už za sebou.Určite si však spomenieme na prvý deň v školských laviciach,na prvú pani učiteľku,pána učiteľa.Počas celých deviatich rokov sme rozvíjali svoje schopnosti,zručnosti a vedomosti.Začínalo to prvými čiarkami,prvým hláskovaním slov,ba prvým prasiatkom v zošite.

Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Dnes si spomíname na spoločné výlety, bláznovstvá, výhry ale aj prehry.Dnešným dňom sa jedna časť nášho života navždy uzavrie.No naučili sme sa veľa vecí,zmúdreli sme duchom ale aj srdcom.Snívali sme ako malé deti, s našimi naivnými predstavami o živote, až kým sme sa nedostali až sem.No dnes sme tu spolu a to je dôkaz, že sme všetky prekážky úspešne dokázali prekonať.Veď úspech to nieje cieľ,to je cesta,to je smer.


Teraz však vstujeme do nového života za ďaľším poznaním.Naše cesty sa rozídu a každý pôjde tou vlastnou. Veď nie na darmo sa hovorí „Škola nás rozdeľuje, aby sme dokázali to isté každý sám“. Za dosiahnuté vedomosti, úspechy, nasmerovania, za odovzdané skúsenosti, za dobré príklady patrí veľká vďaka naším pani učiteľkám a pánom učiteľom.Veď to oni nás sprevádzali na našej deväť ročnej ceste,pomáhali nám a tak povediac vtĺkali nám do našich zasnených hláv čo sa len dalo.Veď ako sa hovorí:“Učiteľ ti môže otvoriť dvere,ale vstúpiť do nich musíš sám“. Nie vždy sme boli tí vzorový žiaci a nie vždy sa nám veľmi chcelo, ale dokázali sme to.Preto Vám milí učitelia patrí veľké ďakujem.Veľké ďakujem patrí aj naším drahým rodičom.To Oni nás viedli za ruku v prvý deň do školy.To oni sa s nami učili,pripravovali nás,tešili sa s nami z dobrých výsledkov ale aj smútili nad bolesťami a prehrami.

Dnes sa naša spoločná púť chýli ku koncu.Hoci sa niektoré priateľstvá pretrhnú ako zlatá niť, no iné sa nadviažu.Nemyslime na prekážky, ale na všetko nové čo nám život prinesie.

Každému jednému z Vás, milí spolužiaci chcem na záver povedať.Niekedy plynie život ako krásna melódia,niekedy ako ťažký boj, ale nikdy nezabúdaj, že je len jeden a je tvoj!

 Blog
Komentuj
 fotka
najivna  6. 6. 2011 13:36
ak si toto napisala sama tak ti tlieskam ja by som nemala nervy na taketo sentimentalne sracky (chvalabohu ma to obislo
 fotka
etelnair  6. 6. 2011 13:37
tu prvu vetu ze vazeny pedagogicky a bla bla by som zamenil za Zdravim, vidim ze je vas tu kurva vela
 fotka
mirabelle166  6. 6. 2011 13:40
@najivna Sama

My máme inú rozlúčkovú ako iné školy..Kino,starosta,kamera,šaty,účesy,večierok... ... Takže aj na tomto si vždy musíme nechať záležať
 fotka
etelnair  6. 6. 2011 13:41
inac ak sa normalny clovek nedogrca pocas toho prejavu tak ten zaverecny citat ho zaklincuje uplne
 fotka
najivna  6. 6. 2011 13:42
dobre ja neviem ako to vyzera nikdy som to nemala
 fotka
mirabelle166  6. 6. 2011 13:43
@etelnair Dúfam že tebe sa to stalo
 fotka
igilik  6. 6. 2011 15:14
@etelnair



Inak veľmi dobré, výstižné, nie je to príliš dlhé, dosť sa mi to páči trošku mi len bijú do očí niektoré gramatické chyby ale to je len formalita
 fotka
millie  6. 6. 2011 21:10
Neviem si pomôcť ale príde mi to strašne klišovité. Ešteže mňa to obišlo.
 fotka
antifunebracka  6. 3. 2014 17:47
suhlasim s predrecnikmi, strasne kliseovity, pateticky prihovor, co by sa mu vsak dalo odpustit, kedze je to prihovor. ale ta neosobnost - to, ze to pasuje na uplne HOCIJAKU skolu/3edu, to uz odpustitelne nie je
Napíš svoj komentár