Márne ma nahováraš,
Márne sa priečiš-
ja viem, že len hráš.
Vábivo sa usmievaš,
obnažuješ lákavé pole,
keď v zálohe očakávaš
na ďalšie chyby moje.
Očami ma zdolávaš,
chcem ťa mať za známu,
preto stále vyhrávaš,
odstaňuješ moju dámu.
Ha! Ponúkaš nekryté pole!
Teraz ti spôsobím bôle!
Skončili časy tvoje!
Vytasím svoje zbroje.
Rozdávaš slovo vľúdne
usadíš sa vo svojom sídle.
ťahy máš uvážlivo kľudné
a zrazu udrieš na ľavom krídle.
Koňa predomnou neskryješ!
Nebudem predsa pasívny
So strelcom to však vykryješ,
Bol to ťah primitívny...
Posledná záchrana by bola,
obetovať svojho koňa...
Tvoj strelec u mňa nie je hosť!
My jej ukážeme!Ste na ťahu „Výsosť“!
Tvoje oči hľadia hriešne,
prehrávaš, pôsobíš smiešne,
Z lásky ťa vyhrať nechám.
A do novej hry spechám...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
pelly
27. 12.decembra 2008 20:09
Takže šach?
Napíš svoj komentár