Hlavu k hviezdam dvíhať, dušu plnú smútkom zapĺňať.
Bábka natiahnutá na šnúrkach si chodí,
ovládaná positmy nenávisťou, hnevom a zloby.
Slzy krvou naplnené, vzplanutie nádeje nimi uhasené.
Temnota do očí sa vliala, beznádej priniesla.
Deň za dňom 6ivotom sa prelínať, tŕnistú cestu s nechuťou zdolávať.
Zakliaty štvoruholník na troch hranách stojí
v nekonečnej kružnici dookola blúdi.
Slubujúce slová opatovne boli vyslovené,
vzápetí na to besnou líškou pohltené.
Potomkovia líšky v tmavej nore uvaznení otroci
chuť do života svieti ako slnko v noci.
Nato silný vietor krutá búrka v nesprávny čas lásku odniesla.
Jedno rozdelil sa na dve, zo spoločnej cesty stalo sa rozcestie.
Ako ruža ktorej kvietok padne no nikdy neuhynie,
tak plameň lásky dohorieva, len pozostatok malá iskra nezhasína.
Rozum a srdce-presýpacie hodiny o piesok bojujú,
keď sa jedno vyplní, druhé vyprázdni.
Duša túži po slobode, myšlienky uvaznené v tmavej cele.
Film spomienok dozadu pretáčať, totožnosť s realitou rozpoznávať.
Čo bolo zase je a čo je aj tak znova bude.
Posledné svetlo, lampa zhasína, jediná opora pomaly odchádza.
Nesprávnym správaním, čin v nečine ju vyhýňajú
z priateľa nepriateľa nechcene vytvárajú.
Nevnímanie reality posledné šnúry trhá, niet sa čoho chytiť,
do čiernej diery padá.
V ničom nevideť zmysel a v tom niečom iba nezmysel.
Puzzle sú poskaldané, plamene žvota predčasne uhasené.
Stáť na moste, rozmýšlať o pocte:
dostať krídla odletieť preč, zabudnúť na to čo je to človek....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
13. 8.augusta 2014 17:20
hmm je tam par fakt zaujimavych myslienok a peknych slovnych spojeni, obrazov... ale treba to ucesat, upravit, vyhodit z toho tie teenagerske shity
Napíš svoj komentár