,,Nie. Ale zdá sa mi, že sme na zlej adrese,“ fakt je tu všetko iné.
,,Nie, nie. Adresa sedí. Že by krstná prestavala dom?!“ stále nemôžme zistiť, čo sa tu stalo, až sa zrazu ozval známy hlas.
,,Ahojte! Ahoj! Ako som vás ja dlho nevidela! Aha. Vy ste nespoznali dom,“ ozve sa naša krstná a vzápätí beží z toho veľkého domiska ku nám.
,,Fíha! Kika, nepovedala si nám, že budeš prerábať.“ pýta sa mamina a všetci sa bežíme zvítať s Kikou.
,,Malo to byť prekvapenie.“
,,Poďte dnu. Čo budeme tu vonku robiť? Poďte!“ zavolala nás.
Pobrali sme sa do domu a v duchu sme sa tešili ako to bude vnútri vyzerať.
Prišli sme do pekne zariadenej obývacej izby, z ktorej viedlo schodisko.
,,Poďte ďalej!“ pozvala nás Kika dnu.
O chvíľu k nám pribehli dvaja veľkí Bernskí salašnícki psi a privítali nás vrúcnym štekaním. Akí len boli krásni! Pomyslela som si a vtom mi to došlo! Ja som zabudla na Bruna!
Okamžite som sa otočila, ani som nepovedala kam idem a rozbehla som sa von. Chudák Bruno! My si spokojne vykračujeme dnu a jeho tam necháme!
,,Bruno môj. Bruno! Prepáč mi prosím! Ja som na teba zabudla. Ja som ale truľo. No poď sem, poď. Ideme dnu. Poď,“ prihováram sa mu.
,,Čaf chlpáčik môj! Pozri, budeš mať kamarátov. A ako sa volajú?“ pýta sa Miloš.
,,Toto je Hanz a toto Colly. To som nevedela, že máte aj vy Bernského salašníckeho psa. Ty si fešák. Dúfam, že si budete rozumieť. Tí moji sú veľmi priateľskí. No poďte sa zoznámiť s novým kamarátom!“ povedala im Kika.
,,Hav! Hav! Hav! Hav! Hav! Hav!“ pozdravili sa s Brunom. ,,Hav! Hav!“ Odštekol Bruno a pribehol k ním. Chvíľu sa očuchávali a potom vybehli spolu von. Bolo pekné na nich pozerať. Šťastie, že sa spriatelili. Nejaké bitky teraz fakt neboli najvhodnejšie.
,,Tí sú ale zlatí. No poďte ďalej. Poukazujem vám celý dom!“ prihovára sa nám Kika.
,,Kika, tie palmy sú nádherné, aj ja som nad nimi uvažovala, pravdepodobne ich kúpim,“ vychvaľuje mamina Kikine palmy.
Sú naozaj nádherné.
,,Minulý mesiac som bola v Taliansku, oddýchnuť si od koňov. V stajni je veľmi veľa práce. Dúfam, že mi vy dvaja pomôžete!“
,,Ty máš stajňu s koňmi?“ pýtam sa s úžasom.
,,Áno. Potom sa môžeme ísť pozrieť. Najprv vám ukážem kde budete bývať.“
,,Super. Už sa teším.“
,,Poďte! Ukážem vám, kde budú vaše izby,“ oznámila nám krstná.
Išli sme hore na poschodie po pekne spravených schodoch. Prišli sme na menšiu chodbičku, ktorá sa skladala so štyroch izieb.
,,Sára. Ty budeš mať druhú izbu od schodov naľavo a ty Miloš, budeš mať izbu oproti Sárinej. Záchod a kúpeľňa sú od schodišťa vpravo. Dúfam, že sa vám bude dobre spať na vodových posteliach!“
Vodové postele! To je niečo pre nás.
,,Fíha! To už je toľko hodín? Drahý. Už by sme mali ísť. Ráno skoro vstávame!“ povedala odrazu mamina.
,,Máš pravdu Soňa, už pôjdeme,“ pridal sa ocino.
,,Ale, prečo už idete? Ešte sme si ani kávičku nedali!“ povedala Kika.
,,Musíme ísť. Zajtra ráno ideme spolu na služobku. A musíme sa vyspať. Deťom poukazuj kone, nech sa zabavia. Sára! Miloš! Poďte sem, už sa rozlúčime,“ povedala mamina.
,,Ahoj mami, oci, dobre sa tam majte,“ lúčim sa.
,,Ahojte! Majte sa dobre!“ lúči sa Miloš a Kika.
,,Tak! Poďte sa pozrieť na kone, dom vám teda poukazujem neskôr,“ povedala Kika a ešte kývala našim.
Pobrali sme sa teda do stajne, ktorá bola presne za domom.
,,Čo ste takí tichí? Čo sa hanbíte? Snáď len to nie?“
,,Nie! Nemusíš sa obávať, iba sme prekvapení.“
,,Tu sa môžete cítiť ako doma. Môžete robiť čo sa vám len zachce.... Tak, a sme tu.“ Prišli sme do malinkej, ale útulnej stajne so 4 koňmi a 2 náhradnými boxami. Sú nádherné. Ako som sa okolo nich prechádzala, padol mi jeden do oka a hneď som si ho obľúbila! Bol to nádherný čierny kôň, lesklý až som sa v ňom videla, bol vysoký čo mu veľmi dobre pasovalo, hrivu a chvost mal hustú, dlhú, jeho oči boli celé čierne a uprene na mňa pozerali.
,,Bože, ten je nádherný! Aj ja by som chcela mať takého.“ povedala som.
,,Nepamätáš sa ako sme sa na Milošových narodeninách rozprávali o koňoch. Tam si sa zmienila o tom, že sa ti strašne páčia vraníky. Od teraz je tvoj. Nikoho iného. Ako sa bude volať? Taký kôň musí mať predsa aj meno. Čo ty na to?“ povedala Kika, čo ma veľmi prekvapilo.
,,Ty si nezabudla? Bože! To nemyslíš vážne. Je môj? Môžem sa oň starať?“
,,Samozrejme. No, vymysli mu meno!“
,,Ak je pravda, že je môj, čomu som veľmi prekvapená bude sa volať..., počkať. Je to kôň alebo kobyla?“ napadlo ma. ,,Veď bez toho to nemá zmysel.“
,,Kobyla. Veď sa pozri.“
,,Máš pravdu, je to kobyla. Tak sa bude volať, bude sa volať... Katie! Áno Katie. To je pekné meno.“
,,Máš pravdu. Naozaj to je pekné meno. A ty Miloš, nehovoril si, že sa ti páčia belkovia? Je tvoj. Tento hnedák je nášho pomocníka a táto Berta je moja. Páči sa ti?“
,,Je nádherný! Veľmi sa mi páčia biele kone. Môžem sa teda oňho starať?
,,Pravdaže! Ale on musí mať tiež meno. No ako sa bude volať, Miloš?“
,,Bude sa volať Matador!“
,,To je tiež nádherné meno! No však musíte sa o ne pravidelne každý deň starať. Nieže sa budete od rána do večera len kúpať v bazéne....“
,,Prosím?!! Ty máš bazén? Ani si nám o tom nepovedala. Predsa som si nezobrala tie plavky zbytočne. A viem čo si chcela povedať, že sa nemôžme stále kúpať v bazéne a nechať kone hladné a špinavé, takže sa najprv musíme postarať o kone a až potom sa ísť kúpať. Mám pravdu, či nie?“
,,Áno presne tak. A teraz sa poďte najesť, určite ste už vyhladli.“ Pozvala nás Kika na obed.
A tak sme sa vybrali do toho pekného paláca napapať sa. Hneď ako sme vstúpili dnu Bruno, Hanz a Colly tam rýchlo vbehli, šantili sa a potom spadli unavení na zem, až to vyzeralo, že sú mŕtvi.
,,Sú zlatí, nie?!“ hovorím ostatným.
Kika nás zaviedla do kuchyne, kde bol stôl nádherne prestretý. ,,To kedy si stihla? Veď si bola stále s nami,“ čudujem sa.
,,To nie ja, ale......“
,,Ja!“ Ozvalo sa za rohom. ,,Volám sa Martin a som váš šéfkuchár.“ povedal. ,,A teraz sa ráčte napapať koľko vám hrdlo ráči,“ predstavil sa docela milý mladík a hneď aj odišiel.
,,To je kto? Bol milý,“ pýtam sa Kiki.
,,Martin, môj pomocník. Dobrú chuť!“
,,Podobne.“
Bol hrozne pekný. A strašne sa mi páčil. Pred ostatnými budem radšej ticho. Keby som to povedala, Miloš by sa rehotal ako divý a to nechcem, lebo by s toho nakoniec vznikol veľmi veľký trapas!
Asi takú polhodinu sme sa napchávali všelijakými dobrotami a potom sme sa išli vybaliť. Moja izba bola veľmi pekne vybavená – nebudem menovať všetko čo tam bolo, ale niečo vám len predsa poviem. Bola tam veľká vodová posteľ a notebook. Ja sem prídem a mám hocičo. Vodovú posteľ, vlastného koňa a vlastný notebook. To je super. Keď to poviem babám v škole, určite mi nebudú veriť. Ale mne to vôbec nevadí. Nech si hovoria čo chcú.
Z môjho okna je výborný výhľad na bazén. Je veľmi veľký a okolo neho sú krásne lehátka. Toto budú moje najkrajšie prázdniny v živote!!!
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
neway
24. 3.marca 2008 20:56
no uvidíme ako sa to vyvinie ale brala by som taký luxus a sexy kuchára
Napíš svoj komentár