,,Och!! Ja som sa zabudla vybaliť. Ale, veď, kašlem na to. Už idem,“ povedala som mu a tešila som sa, že môžem ísť dolu s ním.
Vybehla som z izby a skoro som ho zvalcovala. Netušila som, že bude stáť tesne za dverami a tak som doňho vletela. Trochu som sa začervenala, ale potom som opäť nadobudla svoju prirodzenú farbu.
,,Ups! Prepáč. Netušila som, že budeš rovno za dverami. Ináč... ja som Sára, Sára Kollárova. Ahoj,“ predstavila som sa mu.
,,Ahoj. Ja som Martin Nik. Môžem ťa odprevadiť dolu?“
,,Samozrejme!“ odpovedala som mu na jeho peknú otázku a pobrali sme sa po schodoch na prízemie. ,,Aj teba bavia kone? Ja chcem byť džokejka!“
,,Aha. To si si vybrala naozaj pekný šport. Hej ja kone milujem. Tiež nad ním uvažujem. Rozhodujem sa totiž medzi tenistom a džokejom, ale pravdepodobne budem tým džokejom, lebo ten mi ide lepšie ako tenis. S Kikou som sa zoznámil v obchode, hľadal som tu prácu. Ponúkla, že by som jej mohol pomáhať v dome. Variť, upratovať.... Vďačne som súhlasil. Kika je veľmi milá teta. Som tu na letné prázdniny. Ak chceš, môžeme si niekedy spolu vyraziť do lesa na koňoch a budem ťa učiť jazdiť.“
,,Súhlasím. Aj ja som tu na letné prázdniny. Už...musím ísť, čakajú ma. Tak ahoj!“
,,Ahoj Sára a dobre sa zabav!“
,,Kde toľko trčíš?“ ozve sa odrazu známy hlas z vonku, ktorý pravdepodobne patrí nahnevanému Milošovi.
,,Poď už. Už dávno sme mohli začať jazdiť, len kvôli tebe musíme začať až teraz. Švihaj. Kde pre pána jána si toľko trčala? Prosím, len mi nepovedz, že si si tak dlho vybaľovala tie svoje veci,“ kričí na mňa, čo mi už naozaj lezie na nervy!
,,Poviem ti, kde som bola. Trčala som pred oknom a kukala na bazén. Potom som išla dolu s Martinom po schodoch, chvíľu som sa s ním rozprávala, kým som nezačula ten tvoj odporný hlas,“ odpovedala som mu, na podľa neho slušnú otázku.
,,Tak, čo? Je náš Miloško spokojný?“ pýtam sa ho teraz ja, čo ho veľmi prekvapilo. Nevedel slušne odpovedať a tak bol radšej ticho.
,,Už môžme začať?“ pýta sa nás prekvapená Kika.
,,Och!! Prepáč mi tento cirkus, ale niekedy si musím vybiť nervy na svojom bračekovi. Môžme ísť!“ odpovedám jej a poberáme sa do stajne.
,,Tak, Sára, ty choď vyviesť Katie a ty, Miloš, Matadora na trávnik. Ja si idem pre Bertu“
Išla som do Katieneho boxu, kde ma už čakala, pravdepodobne celá natešená, že ma konečne vidí. Všimla som si, že sa na mňa milo usmieva.
Odviazala som ju a vyviedla z boxu, čo sa jej páčilo. Potom som ju vyviedla na trávnik a čakala som, kedy príde Kika s Bertou, Miloš s Matadorom. Kika tu bola s Bertou hneď. Bola tiež veľmi pekná. Bruno, Hanz a Colly tu okolo nás pobehovali a s radosťou sa naháňali. Bolo vidieť, že sú výborní kamaráti.
,,Kde je Miloš? Nejako mu to trvá. Panebože! Pozri sa!“ Povie mi a ukazuje smerom k Matadorovmu boxu. Dobre som sa na tom nasmiala, keď som zbadala ako sa Miloš trápi vyviesť Matadora z boxu.
,,Kika, choď mu pomôcť, lebo mu zdrhne, dosť dlho neviedol koňa“ povedala som jej, lebo som to nemohla vydržať.
Kika pomohla Milošovi s Matadorom. Miloš napokon priviedol Matadora na trávnik, celý červený.
,,Kto si tu má švihnúť?“ doberám si ho.
,,Buď láskavo ticho! Jasné? Robil som to po dlhom čase,“ zahanbene na mňa nakričal.
,,Veď aj ja! A išlo mi to dobre,“ vychvaľujem sa, keď je na to pravý čas.
Miloš sa nezmohol ani na slovíčko a tak bol radšej ticho. Aj keď je starší, dá sa s ním fakt niekedy pekne ostro porozprávať. Hi-Hi.
,,Tak Sára! Miloš! Uviažete kone o túto tyč a to takto: Zoberiete si do rúk vodidlo. Najprv spravíte cez neho obyčajnú slučku a ten dlhší koniec prevlečiete cez ňu a dobre silno zatiahnete. Dobre, Sára. Miloš! Naopak!“ napomenula ho a ja som to nemohla vydržať a tak som sa zasmiala ako praštená.
,,Sára! Prestaň. Ako by ti bolo na Milošovom mieste? Hm???“
,,Super!“ odpovedala som jej a ani som si neuvedomila, čo hovorím.
Kika sa iba začudovane pozrela a nechala ma na pokoji a ďalej pomáhala Milošovi so slučkou, ktorú som ja mala už spravenú.
,,Dobre. A teraz potiahnite visiaci koniec slučky,“ povedala nám.
Potiahla som ju, celé vodidlo sa rozviazalo a ostalo mi v ruke, takže som Katie držala ja.
,,Kika! To je dobrý trik, ale čo keď si to kôň sám potiahne a ujde? To je preňho maličkosť.“ Zvedavo sa jej pýtam.
,,V takom prípade visiaci koniec vodidla prevlečiete cez slučku a poriadne zatiahnete tak, aby to bolo pevné a aby kôň neušiel. Tak! Sára, Miloš! Teraz najprv kone vykefujeme, choďte do stajne pre vedrá s pucákmi. Sú hneď za rohom,“ povedala nám.
,,Teraz ťa opucujem, Katie,“ prihováram sa jej.
Dobre som jej vykefovala telo. Keď bolo vykefované, tak som jej ho s handrou vyčistila. Potom som si zobrala mäkké špongie na čistenie nozdier, očí a papule. Keď už bola čistá, učesala som jej hrivu a chvost a Kika spravila Katie na hrive pekné zapletané copíky. Bolo to naozaj nádherné.
,,Ďakujem, Kika! Je to naozaj nádherné. Svedčí jej to,“ poďakovala som sa jej.
,,Teraz to spravím Matadorovi a Berte,“ odpovedala mi Kika.
Dlhšiu chvíľu trvalo, kým spravila copíky Matadorovi a Berte. Potom sme išli odniesť vedrá do stajne.
,,Teraz choďte do boxov pre sedlá, sedlové podložky, a uzdičky. Ja zatiaľ postrážim kone.“
A tak sme sa s Milošom pobrali do stajne pre sedlá a uzdy. Ja som vbehla do Katieneho boxu a zobrala som sedlo, sedlovú podložku a ešte som zobrala uzdičku. Ak sa náhodou pýtate odkiaľ viem niektoré veci ohľadom koní a pritom teraz začínam s koňmi pracovať, tak odpoveď je taká, že som už prečítala niekoľko kníh o koňoch a niečo som si z nich zapamätala. A dávnejšie som sa o nich aj starala. No jazdiť som sa ešte neučila. A teraz čítajte ďalej. Cez rameno som si prehodila vôdzky.
Sedlo bolo veľké a dosť ťažké, takže som mala čo robiť, aby som ho uniesla. Na okraji boli pozlátené krásne lemovky. Bolo veľmi nádherné!
Uzdička mala na nátylníku červeno-modro-žlto-zelené strapce, ktoré tam viseli. Aj tá bola veľmi pekná. Katie bude fešáčka!
Horko-ťažko som sedlo dovliekla na trávnik. Bolo veľmi ťažké.
Sedlo som položila na trávnik a oddychovala som hladkaním Katie. Stála vedľa mňa a tiež oddychovala. Cítila som, že ma má rada. Ako si tam stojím a pomaly si chcem zatvoriť oči tak, ma Katie začala olizovať, nuž som ich musela nechať otvorené. Dokonca aj Bruna olízala za uchom, čo sa mu nesmierne páčilo, a tak jej to vrátil.
Boli veľmi zlatí.
O chvíľu prišiel aj Miloš, tiež celý udýchaný, len Kika si sedlo položila bez veľkej námahy. Čudovala som sa, že jej nie je ťažké, ale potom mi došlo, že ona je dospelá a je aj silnejšia a pritom má sedlo v ruke určite každý deň.
,,Teraz kone nauzdíte a osedláte. Pozerajte sa dobre, aby to náhodou niekto nepobabral.“
Trvalo asi 10 minút pokiaľ nás Kika naučila uzdiť a sedlať a ďalších 10 minút, kým boli všetky tri kone vystrojené.
Katie som vystrojila tak, ako sa patrí a keď bola vystrojená, pozrela som sa na ňu a videla som pred sebou nádherného koňa. Bola veľmi pekná a ja som bola sama na seba hrdá, ako som ju pekne vystrojila.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
neway
24. 3.marca 2008 20:59
dobrý príbeh
Napíš svoj komentár