Keď som sa ráno zobudila s Brunom na nohách, čakalo ma veľmi milé prekvapenie. Pod mojou posteľou si utešene podriemkavali Hanz s Colly. Bolo to krásne na nich pozerať. A hneď mi došlo. Bruno musí mať pri spaní chlpatú spoločnosť. Ako keby som mu nestačila ja! Možno preto, lebo nie som chlpatá ako on.
Ráno som mala perfektné raňajky. Šunka, vajíčko, čerstvý chlieb, maslo, multivitamínový džús. Ako v hoteli. Ako som tak jedla, odrazu sa spoza mňa ozval hlas. Tak som sa zľakla až mi zabehlo!
,,Chutí ti?“ opýtal sa ma ten hlas.
,,Ach!!! To si ty Martin?“ .... ,,Veľmi si ma vystrašil! Áno. Je to veľmi dobré. To ty si nachystal?“
,,Áno. Som rád, že ti chutí. Ako si sa vyspala? Ja výborne!“
,,Aj ja. Vyzerá to tak, že je vonku veľmi teplo.“
,,Máš pravdu. Bol som si ráno zajazdiť.“
,,Tvoj kôň sa volá Širon, že?“ opýtala som sa ho.
,,Áno.“
,,To je veľmi pekné meno!“ Prisvedčila som. Bola som veľmi rada, že môžem byť s Martinom sama v jedálni. ,,Prosím ťa, Martin, bazén je napustený? Asi sa pôjdem kúpať.“
,,Aj to som stihol. Voda je už akurátna. Môžeš ísť!“
,,Ďakujem! Idem sa hore prezliecť do plaviek a vyženiem tých troch chlpatých lapajov z mojej izby,“ povedala som. Veď nebudú celý deň zavretí v mojej izbe!
O chvíľu som bola hotová a psi sa už naháňali po záhrade. Odložila som si uterák na lehátko a postavila som sa na okraj bazénu, že si skočím šípku do vody. Už som chcela skočiť, keď to niekto vykonal za mňa. Nestačila som sa pozrieť a už som bola pod vodou. Voda bola veľmi príjemná. Vynorila som sa nad hladinu a zisťovala, kto bol ten nezbedník, čo ma hodil do vody. Bol to Miloš. Hneď som si mohla myslieť! Kto iný by to mohol byť.
,,To nebolo ani trochu vtipné!“ Začala som náš ranný rozhovor a vyliezla som z vody.
,,Ale bolo!“ Rehotal sa, až mu trenky padali, taký bol chudý! ,,Keby si sa videla! Vieš ako si nádherne letela?“
,,Ha! Ha! Ha!“ povedala som svoje. ,,Kika je už hore?“
,,Áno. Práve raňajkuje. Môžeme sa s Martinom k tebe pridať?“ Super! Martin sa bude s nami kúpať. Ale kde je? Aha, tam ide. Bože!!!! Aký sex boh v trenírkach. Dúfam, že sa nečervenám!
,,Pravda.....!“ nestihla som dopovedať a znovu som sa ocitla pod vodou.
Tentoraz ma ta nezhodil Miloš, ale Bruno. Ten pes sa rozhodol, že sa bude s nami kúpať. Pozóóór! Letia ďalšie 4 bomby! A to sú Martin, Miloš, Hanz a Colly. Už len chýba Kika a kone a budeme sa všetci kúpaťspolu. A ja som myslela, že sa v pokoji okúpem, ale ako sa vidí, myslela som zle. Tak sme sa začali špliechať, až sa mi to zapáčilo a bola som spokojná, že sa špliechame a hádžeme v bazéne. Do obeda sme sa kúpali.
Martin odišiel trochu skôr, aby mohol pripraviť obed, a potom sme sa išli najesť. Pripravil nám rezancovú polievku a ryžu s kurčaťom. Klasický, ale výborný nedeľný obed. Po obede som si išla ľahnúť, lebo som bola plná až až.
Ako som tak ležala, napadlo ma, že by som sa mohla ísť sama prejsť s Katie vlastne na Katie. Veď mi to už ako tak ide. Tak som sa išla opýtať Kiki, či mi to dovolí.
,,Ahoj!“ Pozdravila som ju. ,,Kika, nemohla by som sa ísť previesť na Katie? Veď mi jazdenie už ide dobre. Iba tu v lese,“ dúfam, že mi dovolí!!!
,,No, ja neviem či by som ťa mohla už pustiť samu? Myslíš, že by si to zvládla? Jazdiť už vieš dobre, ale iba krokom. Pustím ťa keď mi sľúbiš, že nepôjdeš rýchlejšie než krokom.“
,,Sľubujem!“ Zaklamala som. Chcem totiž skúsiť rýchlejšie.
Tak som išla do boxu pre Katie.
,,Si rada, že si ideme zajazdiť?“ Pýtam sa jej a ona zatrasie hlavou ako keby mi rozumela, čo som jej povedala. Vyviedla som ju na trávnik a priviazala o strom. Potom som išla naspäť do stajne pre uzdičku a sedlo. Keď som ich ledva dopratala ku Katie položila som ich na závoru. Potom som ju nauzdila a nasedlala tak ako nás naučila Kika. Keď som to spravila, práve ma k sebe volala Kika. Tak som išla za ňou.
,,Prosím?!“ opýtala som sa jej.
,,Poď so mnou do izby, mám pre teba darček!“ Povedala mi, čomu som sa veľmi čudovala. Veď nemám žiadny sviatok. Alebo som zabudla, kedy mám meniny? To bude určite ono. A tak som sa za ňou pobrala. Viedla ma do mojej izby. Čo asi chce? Keď sme tam prišli, ostala som stáť celá prekvapená. Na posteli ležalo pravé jazdecké oblečenie, bičík, rukavice a prilba.
,,Čo, páči sa ti to? Vyskúšaj si to! Dúfam, že ti to bude dobré.“
,,Jéé! Kika, to je suprové. Ďakujem!“ Povedala som. A tak som si to vyskúšala. Kika uhádla moje miery. Sedelo mi to ako uliate. Pozrela som sa do zrkadla a neverila som vlastným očiam. Vyzerala som, ... tak inak.
,,Nevyzerám smiešne?“ opýtala som sa jej, lebo sa mi zdalo, že som nejaká divná.
,,S tými rozpustenými vlasmi hej! Poď sem, spravím ti nejaký účes,“ povedala a začala mi niečo robiť s vlasmi. Chvíľu to trvalo. Znovu som sa pozrela do zrkadla ako mi Kika spravila vlasy. Na hlave som mala pekný účes. Vlasy mi nejako stočila a tak... . Bolo to nádherné. Možno sa tak budem páčiť Martinovi. Dúfam, že hej!
,,No, hneď to je lepšie, Sára. Daj si teraz prilbu.“
Kika mi pomohla si ju zviazať. Potom som si navliekla aj rukavice a zobrala som si bičík. Hneď som vyzerala lepšie.
,,Teraz už môžeš ísť! A dávaj si pozor. Ani klusom, ani cvalom, ba ani tryskom. Neviem, čo by s teba ostalo, keby si išla tryskom. Asi nič. Ja idem za Milošom, aj on dostal takéto prekvapenie,“ povedala mi a odišla.
Ešte chvíľu som sa pozerala do zrkadla ako v tom vyzerám. Hrozne sa mi to páčilo! Potom som sa vybrala dolu schodmi za Katie, aby som ju osedlala. Zrazu sa za mnou ozve hlas. Veľmi známy hlas, ktorý patrí Martinovi. Bola som šťastná ako blcha, že tam bol. Dúfam, že sa mu budem páčiť.
,,Jééé. Ty vyzeráš fakt dobre! To máš od Kiki?“ pýta sa ma a usmieva zároveň.
,,Áno. Práve si idem zajazdiť cez les.“
,,Aj ja by som rád išiel, ale ešte musím niečo vybaviť.“
,,To je škoda. Bolo by to super, keby si išiel so mnou!“
,,Vidíš. Tak sa maj. A dávaj si na seba pozor, zdá sa mi, že bude búrka.“
,,Ďakujem. Ahoj.“
,,Ahoj,“ pozdravil ma.
Keď odišiel, išla som ku Katie. Tá ma tam už netrpezlivo čakala. Potom som na ňu vysadla a pobrala sa do lesa. Pozrela som sa na oblohu a uvidela tam čierne mračno.
Martin mal pravdu! Asi bude búrka. Dúfam, že sa vrátim pred tým, ako začne pršať.
A tak som sa pobrala. Prešla som pár metrov a zrazu som v diaľke uvidela maličkých ježkov vykračovať po chodníčku. Boli veľmi chutní!
A zrazu ma to napadlo! Veď som chcela skúsiť klus, v ktorom sa musím ešte zdokonaliť. Tak som Katie popohnala a ona začala pomaly klusať. Najprv som si myslela, že je po mne. Ale začala som pravidelne vysadávať a hneď to bolo lepšie. Bola som na seba veľmi hrdá, že som zvládla môj prvý skutočný klus. O chvíľu začalo popŕchať. Pozrela som sa na oblohu. Nebola ešte čierna, aby som musela zastaviť. Tak som si povedala, že ešte budem klusať. Po chvíli ale začalo husto a silno pršať. Vyzeralo to zle! Snažila som sa zastaviť Katie, no tá sa splašila, lebo akurát pred nami udrel silný blesk a začala skákať na zadné nohy. Chvíľu som sa udržala, potom som spadla do blata.
,,Katie! Upokoj sa. To je len dážď!“ snažila som sa ju upokojiť. Ale dážď bol silný a ja som si pri páde udrela hlavu a zranila som nohu...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár