Čo si nepamätám, to sa nestalo - časť druhá

Na druhý deň ráno

Zvoní mi telefón. V ústach mám sucho. A žalúdok ako na vode. Všetko svedectvá bujarej nočnej zábavy. Ani na displej poriadne nevidím.
"Urobila som to!" kričí mi ktosi do ucha skrz miniatúrny reproduktor v mobile.
"Čo? Kto je tam?" spýtam sa pre istotu, hoci už matne tuším.
"Bože, si hluchá? Urobila som to! Ráno som vstala a pobalila som si všetky veci. Aj pre malú. Opúšťam manžela."

Radosť v jej hlase sa nedá prepočuť. Moje zdesenie sa zas nedá prehliadnuť.
"Zbláznila si sa? Preboha, a kam pôjdeš? A čo malá? A čo manžel?"
"Mám kam ísť, neboj sa. Hneď v pondelok podám žiadosť o rozvod. A manžel si to mal uvedomiť skôr. Najlepšie po poslednom sexe!"
"Ale prečo až teraz? Tak zrazu?"
"Cica, nehraj sa na sprostú, veď ty sama si včera splietala čosi podobné"

Začína ma obchádzať panika. Istotne jej preskočilo. Alebo ešte lepšie - nevolá mi ona, ale jej šialené dvojča.
"A čo si povedala mužovi, hm?" Bojím sa odpovede, skurvene sa jej bojím.
"Že to nemá zmysel, že už nemám nervy ani trpezlivosť. Že ho už neľúbim. A prečo sa tak blbo pýtaš, ty si mi to predsa poradila."
"Ja? Nepamätám si," nasucho preglgnem.
"No ale povedala si to. Stalo sa."

Neverím vlastným ušiam. Zmätene skladám a zalievam si kávu. Toto musí byť zlý sen. Toto si ešte len odseriem.

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu