"Nemala som to už rok," povedala mi cez jemnú clonu cigaretového dymu.
"Orgazmus?" opýtala som sa odpila si z drinku.
"Nie," zavrtela hlavou. "Sex!"
Pozrela som na ňu s vyvalenými očami. Krásna žena, štíhla, vysoká, zadok by jej mohli závidieť herečky svetových formátov a prsia som jej zasa závidela ja. Tiež by som tak chcela vyzerať po pôrode.
"Ty so svojim manželom nespávaš?" neverila som vlastným ušiam. To isto nie je pravda, hudba je príliš hlasná, preto nič poriadne nepočujem.
"Nie. Už viac ako rok nie," zopakovala to trochu hlasnejšie. Veľmi sa s tým chcela niekomu zveriť a až doteraz zrejme nemala komu.
Stále som tomu neverila. Musela so si zapáliť, hoci som s tým pred mesiacom znovu prestala. Odpila som si riadny dúšok a hneď si aj znovu objednala. Bála som sa otázky, ktorá by mohla nasledovať po takom priznaní.
"Čo mám robiť?"
To bola tá otázka.
"Ja neviem, skutočne netuším," zahabkala som. Čo iné som mohla povedať? Pravdu istotne nie. Že ja by som sa zrejme zbláznila tiež nie. Nie som predsa vydatá, nemám malú dcéru, mám pravidelný pohlavný styk.
"Čo by si robila ty?"
"Moja, ja fakt netuším," pokrútila som hlavou a zapálila si ďalšiu. "Ľúbiš ho?"
"Neviem. Asi áno."
Nikdy som vlastne nedokázala pochopiť, prečo sa táto sebestačná, krásna a inteligentná žena dala vohnať do manželstva. Kvôli dieťaťu? Nie, to by vychovala aj sama a ľavou - zadnou. Kvôli láske? Ale dokáže láska pominúť? Ak milovala vtedy, prečo už nemiluje teraz?
"Ak nevieš, je to zlé," povedala som potichu.
"Horšie je, že zrejme aj viem," zašepkala ona. Tváre sme mali tak blízko pri sebe, až sme sa takmer dotýkali nosmi, lícami. A potom som to povedala.
"Ja by som sa asi rozviedla."
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
a ešte že sa o tom tak absurdne prehrávane vážne bavia?