Umyla som sa za tri minúty, obliekla za jednu. Do tašky som napchala najpodstatnejšie substancie - peňaženku, mobil, fľašu s vodou, balzam na pery a papiere do práce. Taký šprint na stanicu ešte moje úbohé telo nezažilo. Napoly som vlastne ešte spala, lýtka protestovali, pľúca protestovali, ale tie dve minúty, čo som mala na kúpu lístka a nasadnutie do vlaku ešte neboli taký nezdolateľný cieľ.
Stihla som to ltt. Alebo o pičný chlp, ako hovorieval jeden múdry. A hoci sa tá neuveriteľne nesympatická ženská, čo predáva lístky (ako sa spisovne povie "ženská, čo predáva lístky"?) snažila byť pomalšia ako slimák, aj tak som to stihla. Vo vlaku som vypľúvala pľúca, aj žalúdok s polovicou čriev, ale nevadí, hlavné je, že dnes nezmeškám. Dnes bol totiž dôležitý deň.
Dalo by sa povedať, že vlastne prvý deň. Lebo dnes som prvýkrát mala telefonovať novú kampaň pre naše centrum. Veľmi som sa toho bála, že mi to nepôjde, že budem všetkých iba zdržovať - lepy ako tri týždne predtým, keď som call centre iba začínala.
Predtým som ešte zašla do Lidlu, ktorý je hneď vedľa. A kúpila som si celozrnnú žemľu, nie s bielej múky ako obyčajne. A kúpila som si nízkotučný syr k tomu, nie plnotučný ako obvykle. A dokonca aj jablko. A nič sladké, vôbec nič. Teda, niečo áno, ale nie pre mňa. Aj účtenku som si odložila - pretože, teraz, ako zárobkovo činná, som sa rozhodla, že si začnem trošku šetriť a nie len bezuzdne rozhadzovať euráše na blbosti. Potrava blbosť nie je - ale účtenku mám, aby som mohla porovnať, kde majú tie žemle lacnejšie.
Usadila som sa, zalogovala, nasadila na uši slúchadlá - a išlo to. Najprv nie, otravovala som holku, čo sedela vedľa mňa, vždy, keď som niečo nevedela - až okolo pol jedenástej som prišla na správnu taktiku a mala prvé objednávky. Bolo ich dokopy sedem, čo je na začiatočníka vraj obrovský úspech. Vychválili ma takmer do neba, zrazu už všetci vedeli moje meno - predtým na mňa kričali "Hej!". Moje ego priadlo ani mača.
Ubehlo mi to ako voda. Späť domov som cestovala so super pocitom, slniečko krásne svietilo nad Zoborom, vláčik pomaly uháňal smer Leopoldov a ja som sa vytŕčala z okna a sledovala horizont.
Doma ešte dve rýchle jazdy na Titanicu, to som potrebovala, presne to - a zrazu mi to došlo. Že dnešok je zrejme výnimočný. Že všetko sa stalo tak, ako sa malo stať. Pochopte, mohla som ráno iba zavrčať na budík, že ma nezobudil, otočiť sa na druhý bok a spať ďalej a o pol deviatej volať do práce, že som chorá - ale to by už nebolo ono, to by už dnešný deň nebol tým správnym prvým dňom.
Nie len mesiaca, ale aj zvyšku môjho života...
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
emulienkaa
1. 4.apríla 2010 20:21
2
gratulujem! Moja prax v call centre mi hovori, ze 7 objednovok to nie super, ale bravurne!!!
3
ja som dnes bezala zo skoly na trolejbus ako o dusu som ho len o chlp stihla
5
som na teba pyšna, Sestra
pičny chlp? to je cely freewriter, ach ako mi chyba...
pičny chlp? to je cely freewriter, ach ako mi chyba...
6
gratulujem!
Ty si veľmi šikovná
A naozaj dobre, že si sa ráno ponáhľala
Ty si veľmi šikovná
A naozaj dobre, že si sa ráno ponáhľala
8
aj ja som robila v call centre a vazne 7 objednavok je obrovsky uspech musis byt sikovna..
no a k blogu- vsetko sa deje tak ako ma a ked to clovek pochopi a nebude lutovat na prvy pohlad negativne udalosti vo svojom zivote(pretoze najde tie pozitiva ), bude skutocne spokojny a stastny..
no a k blogu- vsetko sa deje tak ako ma a ked to clovek pochopi a nebude lutovat na prvy pohlad negativne udalosti vo svojom zivote(pretoze najde tie pozitiva ), bude skutocne spokojny a stastny..
10
nechcelo sa mi to čítať, takže reagujem len na nadpis - každý deň je prvým dňom zvyšku tvojho života.
ale inak hej, 7 objednávok za deň je dosť úspech (tiež som chvíľku robil v callcentre )
ale inak hej, 7 objednávok za deň je dosť úspech (tiež som chvíľku robil v callcentre )
Napíš svoj komentár