Všetko sa to začalo mojím príchodom na internát. Bol som čudák, už na strednej škole som nemal žiadnych priateľov. Ale veril som, že možno na univerzite sa to zmení. Nezmenilo.
Už na začiatku som sa všetkým zhnusil, keď mi otec vybavil samostatnú izbu, väčšiu ako ostatné, celkom na konci chodby, celkom oprávnene nazývanú apartmán. Pre teba som bol len idiotko, trápny prvák, čo otravuje vzduch. No keď som ťa prvýkrát uvidel, mal som pocit, že som sa práve ocitol v nebi. Jasné, trápne prirovnanie, ale ty si v tom okamihu skutočne pripomínala anjela, zvláštnu zmes nevinnosti a krásy.
Že sa v tebe úplne mýlim si mi dokázala niekoľkokrát, počas rôznych bujarých večierkov, na ktoré som síce nebol pozvaný, ale dokázal som sa tam votrieť. Ako rozšafne tancuješ na stole, ako učíš študentku na výmennom pobyte piť borovičku, ako sa polonahá prebúdzaš z alkoholového delíria pred mojimi dverami. To všetko si samozrejme absolvovala vždy v náruči iného muža. Raz s blonďákom, raz s tým kulturistom, raz s intrákovým dílerom...ale ani raz so mnou. Mnou si pohŕdala, ako všetci ostatní.
A predsa som ti na to nikdy nedal dôvod. Veď som sa ti hanbil čo i len ukázať na oči! Pokiaľ si bola na chodbe nevychádzal som z izby, aby si ma náhodou nezbadala. Nikdy som ti nič neurobil, len som ťa potichu obdivoval a postupne sa do teba zamilovával.
Asi po prázdninách sa zrodil môj plán. Že ťa získam, že už konečne budeš len moja. Úloha to bola riadne náročná, keďže si ani nevedela, že existujem, a keď aj niekto moju prítomnosť spomenul, len si rozkošne ohrnula nos, akoby som bol nejaký zvlášť odporný druh hmyzu. Nevadilo mi to. Už som bol rozhodnutý, že budeme spolu. Po dobrom či po zlom.
Dlho som iba vyčkával. Preveroval si terén, špehoval ťa v sprchách či nazeral cez okno, keď si už dávno spala. Možno to znie, ako posadnutosť, ale nemôžeš si číru lásku zamieňať s niečím takým. Nie, nikdy som ti nechcel ublížiť. Áno, chcel som ťa za každú cenu.
Príležitosť sa naskytla minulý týždeň. Ty predsa vieš, čo sa stalo, bola si toho súčasťou, ale radšej to zopakujem. Prišiel za tebou tvoj vtedajší milenec, aspoň tak som ho nazýval ja, prišiel za tebou, aby sa s tebou uzmieril. Z výkrikov znejúcich až do mojej izby som vydedukoval, že sa ti prišiel ospravedlniť za údajnú neveru. Ty si mu však neotvárala, tak začal byť dosť hrubý, trieskal na dvere a vypúšťal z úst tie najhanebnejšie nadávky na tvoju osobu. Vyletel som na chodbu, ale nebol som jediný. Ale ja jediný som sa ťa zastal.
Vyšla si z izby a chcela si ho poslať preč, no on ťa zdrapil, silno zdrapil a triasol s tebou a ja som vedel, že ťa to bolí, že to nechceš, tak som zasiahol.
„Nechaj ho tak, sám si za to môže! “ znel akýsi hlas v mojej hlave.
„Dostal na piču iba kvôli mne, to ho tu mám nechať ležať s otrasom mozgu? “ prehovorila si a tón tvojho hlasu bol takmer vystrašený.
Uvedomil som si, že ležím na studenom linoleu a dívam sa na dva páry ženských nôh. Prvý pár mal obuté vysoké lodičky. Druhý pár nôh bol bosí. Výhľad mi zatienila tvoja tvár. Sklonila si sa ku mne, cítil som tvoj dych a tvoje vlasy ma pošteklili na nose.
„Ty si ten z apartmánu, však? “ povedala si nežne a pomohla mi vstať.
„Mám ti pomôcť? “
„Nie, Danka, nechaj tak, aj tak už meškáš do práce, hodím ho na izbu a pôjdem si tiež ľahnúť.“
Zrejme som sníval, hlava ma neznesiteľne bolela a ty si ma opatrne viedla do mojej izby, cez prah na mäkkú posteľ. Na čele mi pulzovala obrovská hrča, chcel som si ju nahmatať, ale ty si mi odtiahla ruku.
„Prilož si tam toto, “ rozkázala si mi a vložila do dlane mokrý uterák. Bolesť na okamih poľavila. Vtedy som si uvedomil, že ťa mám presne tam, kde som tak dlho chcel.
„Je ti lepšie? “
Prikývol som.
„Do bola od teba riadna hovadina, takto brániť moju česť. Braňo trénuje džudo. Mohol ťa aj zabiť“
Zamyslene si sa začala prechádzať po miestnosti. Bola si len v nočnej košeli, bielej, krátkej, vábivej. Opatrne som nahmatal do nočného stolíka. Fľaštička bola pootvorená. Rýchlo som ju dokrútil a jej cenný obsah nalial na zhužvaný uterák. Presné množstvo na to, aby si spala celých osem hodín. V tom čase JA budem tvojim milencom. Hlava ma neuveriteľne bolela, akoby som mal v čele narazení klinec. Opatrne som vstal. Bola si až príliš zaujatá grafmi a vzorcami, ktorými som mal popísaných niekoľko násteniek. Pred očami som videl hviezdičky, cítil som, že každú chvíľu odpadnem, ale riskol som to. Skočil som za teba, k tvári ti pritlačil uterák nasiaknutý chloroformom a potom som ťa už len zachytil, zachytil som tvoje telo, keď ochablo. Stihol som ťa už len uložiť vedľa seba, keď ma bolesť premohla a tiež som len bezmocne zaspal.
Najskôr sa zobudila moja hlava. Už nebolela, len som si akosi nevedel spomenúť, prečo spím oblečený. Až keď si sa ku mne pritúlila, prebudilo sa aj moje telo, spomienky sa mi vybavili samé od seba a už som len videl padať zvršky môjho oblečenia za posteľ. Spala si ako malé dieťa, tak pokojne, trochu ružová v tvári, akoby si sa červenala. Dych si mala pravidelný, ústa trošku pootvorené a vlasy rozhodené na vankúši. Vyzerala si ako bohyňa. Nie! Ty SI bohyňa.
Zo stolíka som vytiahol kameru. Musel som si to zachovať, musel som to mať zdokumentované, že sa mi to celé iba nesnívalo. Na obrazovke sa zjavila tvoja tvár, na perách ti pohrával nezbedný úsmev. Otočila si sa na druhý bok. Tak veľmi som sa naľakal, že sa prebúdzaš. Ale ešte je priskoro. Ešte na seba máme zopár okamihov.
Odokryl som ťa a kamerou zišiel nižšie. Zalapal som po dychu. Z pod košele vykúkali dva dokonalé, bledé polmesiace tvojho zadku. Musel som sa ťa dotknúť. Dovtedy som sa ťa vlastne ani raz nedotkol. Ale teraz sa už moja ruka blížila k tvojej pokožke. Bola si skutočná.
Hladil som ťa, prstami zabiehal medzi tvoje polky, s každým dotykom som bol odvážnejší a mieril som stále nižšie. Ešte nikdy som sa tam ženy nedotýkal. Bola si mäkká, horúca, trochu vlhká. Tíško si v spánku zastonala. Ty mrcha, veď tebe sa to vlastne páčilo!
Kameru som položil na pracovný stôl tak, aby sme obaja boli v zábere. Znovu si sa v narkóze pretočila, tentokrát si ležala na chrbte a ja som vedel, že už dlhšie nesmiem váhať. Kľakol som si medzi tvoje stehná, vzrušený a pripravený na všetko, čo som si s tebou zaumienil. Opatrne som naľahol. To bo pocit. Taký som doposiaľ nikdy nezažil. Od samého začiatku som ale dúfal, že ty budeš prvá. A podarilo sa mi to. Trochu som zrýchlil tempo, ale vedel som, že to dlho nevydržím, ten pocit bol nádherný, ale zničujúci zároveň. Rýchlo som ti vyhrnul košeľu. Ľutoval som, že som to nespravil už skôr, že som sa už skôr nevenoval tvojim prsiam, dvom drobným dokonalým pokladom. Pohľad na ne, ich dotyk, vôňa a chuť ma úplne odzbrojili. Zmietal som sa v akejsi agónii, celé telo mi horelo a potom to napätie ustalo a ja som len slabo ochabol na tvoju hruď.
Musel som sa vydýchať, ukľudniť naradostené svaly, lapiť druhý dych. Ale v tom tvoje srdce začalo biť prudšie. Zodvihol som hlavu a stretol sa s tvojim vystrašeným pohľadom. Zareagoval som práve vo chvíli, keď si sa zhlboka nadychovala, našťastie som stlmil tvoj výkrik dlaňou. Zrazu som mal silu ako lev, hoci aj ty si sa s vervou bránila. Napokon sa mi však podarilo udržať ti ruky nad hlavou a zároveň ťa ešte stále umlčiavať dlaňou. Izbu naplnili tvoje huhmavé vzlyky, z očí ti stekali slzy.
„To nie, neplač, nechcem ti ublížiť, bože, nikdy by som ti neublížil.“
Ten tvoj vystrašený pohľad bodal ako nôž.
„Ak nebudeš kričať, pustím ťa. Môžeš odísť hoci aj hneď, len prosím nekrič.“
Zrejme si pochopila, pretože si prestala aj plakať, aj vzlykať. Opatrne som uvoľnil zovretie. Nebránila si sa. Len si pasívne ležala podo mnou. Bola to zvláštna chvíľa, magická. Akoby si spracovávala všetky informácie: mňa, apartmán, moju posteľ a svoju nahotu. Nadýchla si sa a otvorila ústa, ale nevydala si ani hlások. A znova. A ešte raz. Akoby si nemala slov.
„Si krásna, “ prerušil som ticho ako prvý.
Len si pokrútila hlavou a ďalej tak meravo ležala. A rozkošne si pokrčila nosom, ako vždy, keď si o mne počula. Zdalo sa mi, že na tebe ležím už pridlho tak som sa iba zodvihol na kolená. Protestne si si zakryla prsia. Akoby mi len pred chvíľou nepatrili.
Zodvihla si sa a hľadala svoju košeľu. Podal som ti ju s kajúcnym výrazom.
„Odpusť. Nemalo to tak byť. No nedokázal som odolať. Ty si úžasná, dokonalá. Milujem ťa už hrozne dlho. Naozaj.“
Akoby si to ani nepočula. Len si si prevliekla košeľu cez hlavu a zamierila k dverám.
„Milujem ťa! “ zopakoval som znovu, naliehavejšie. Jednou nohou si už bola na chodbe, no ešte raz si sa na mňa pozrela.
„Ak to niekomu povieš, zabijem ťa, rozumel si? Zabijem. Chladnokrvne a bez štipky ľútosti...“ vtom si zbadala kameru na mojom stole. „Ty úchyl! ! ! Ty nadržaný úchylák, ty si si to celé nahral? “ zdrapila si ju a šmarila do okna. „Zavolám na teba policajtov, ty maniak, sviniar...! “
A s krikom a plačom si vybehla preč.
Preto ti píšem toto vyznanie. Ospravedlnenie, ak chceš. Aby si mi porozumela. Aby si aspoň s časti pochopila moje rozpoloženie. Dúfam, že stiahneš žalobu. Väzenie a cely zle znášam. Trpím totiž klaustrofóbiu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Môžem sa spýtať,že čo vedie autora takýchto príbehov písať prakticky už len o takýchto sexuchtivých eroticky naladených veciach?
3
super napisane.. napinave... aj ked mi tam chvilami ta jeho zvratenost trosku vadila.. ako sa az moc vyjadroval basnicky ci ako to povedat... zimomriavky proste..
5
mne sa to páčilo, sú aj takýto ľudia a nepochopíme ich zmýšľanie, ale dá sa o tom aspoň pouvažovať, nie? Len ten koniec nejak mi nepadol. Ale asi to malo byť také reálne, také vreštiace.
Ale hviezdičky tam sú
Ale hviezdičky tam sú
6
Skvelé.Napínavé, dobrý rozprávačský štýl a tiež skvelý záver, neočakávaný.Odporúčam a hviezdičkujem.
Napíš svoj komentár
jasné že aj takéto veci sa dejú a že je to zaujímavá téma, ale nemám z toho dobré pocity