Kľúče od života

Stratila som kľúče od bytu. Teraz sa zrejme nedostanem domov. Budem stepovať pred dverami, strkať do zámku sponky, samozrejme bez úspechu, potom sa nahnevám, kopnem do mocného dreva, potom sa rozplačem, objímem mocné drevo a nakoniec prespím na rohožke. A ráno budem plakať znovu.

Mám ale aj možnosť zavolať niekoho na pomoc. Práchnivejúcu semetriku z druhého, alebo slizkého úchyla zo štvrtého. Alebo fešáka od naproti. Asi viem, koho poprosím. Je ale možnosť, že fešák má priateľku. Tak mi odmietne pomôcť. Alebo neodmietne, ale jeho priateľka bude na mňa celý čas zazerať. Takže skočím na vécko k semetrike a "prespím" u úchyla. Úvodzovky preto, lebo nezažmúrim celú noc ani jedno oko so strachom o svoju "poctivosť". Úvodzovky preto, lebo už poctivá nie som.

Zrejme sa ale pôjdem opiť. Zavolám kamarátky, vyrazíme do mesta a minieme celú výplatu. Budeme plakať nad vlastnou hlúposťou, obviňovať sa z nepozornosti, ale aj nadávať na debilný zámok a ešte debilnejšie bezpečnostné dvere. Vlastná bezmocnosť nás úplne odrovná. Nad ránom dorazím na studenú chodbu a zas prenocujem na rohožke. Byt ma ku sebe nepustí.

Napokon zavolám profesionála, odborníka - zámočníka. Príde, usmeje sa, neokomentuje to, že mám kruhy pod očami a z úst mi razí vodka. Otvorí byt a ja sa konečne nadýchnem svojho domova, dotknem sa žltých stien a usmejem sa na zarámované fotky nad botníkom. Vyzujem sa konečne, uvoľním a pozvem zámočníka na kávu. Za to, že mi navrátil môj život.

 Blog

28 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu