Koláč

Sedela na zemi v kuchyni. Pri otvorenej rúre, z ktorej sa valil čierny dym a hrozný zápach, rovnomerne sa rozkladajúci po celom byte. Neratovala hnedú kamennú hrudu v útrobách rúry, načo aj. Skazila, čo sa skaziť dalo.

Postavila sa a doliala si vína. Červené a ťažké, zmije unavené myšlienky. A možno aj túžby a sny. A nádeje. Červený alkohol všetko pochová.

Rozhliadla sa po kuchyni. Neporiadok. Nehorázny neporiadok, na pracovnej doske vysypaná múka, na zemi spadnutý kúsok masla, do ktorého stúpila. Samozrejme cukor, olej a mlieko. Akoby v kuchyni vybuchol granát - a ona sa len snažila piecť.

Zmohol ju plač. Sadla si späť k trúbe, už nie iba s pohárikom, už rovno s celou fľašou. Ani keď začula zvuk otvárajúcich sa dverí a ťažké kroky, ani vtedy sa nepohla a neprestala slziť.

"Láska, preboha, čo sa tu stalo?" spýtal sa zmätene a pohľadom prešiel po celej miestnosti.
"Piekla som," povedala jednoducho a zasa otočila fľašu hore dnom.
"Piekla? Ty predsa nepečieš. Veď ani nevieš, ako sa rúra používa," pokrútil hlavou a sadol si k nej.
"Chcela som ti upiecť bábovku. Akú ti piekla mama. Nepodarilo sa mi to," zavzlykala.

"Poď, pomôžem ti, upraceme to spolu," vstal po chvíľke a ponúkol jej ruku. Neprijala ju.
"Vieš, prečo som chcela piecť?"
"Naozaj netuším, obyčajne sa kuchyni vyhýbaš," odvetil a stepoval medzi škrupinami od vajíčok.
"Kvôli tebe predsa. Chcela som sa to naučiť. Aj variť. Starať sa o teba," povedala a predsa len sa napokon postavila. Podišla k nemu.

"Milujem ťa, vieš to?"
"Viem," povedal. Keď videl, že naňho uprene hľadí, rýchlo dokončil: "Aj ja teba."
"Klameš! Keby si ma miloval, požiadal by si ma o ruku. Ale ty chceš iba žienku domácu. Tak som ti chcela dokázať, že viem byť aj taká, že sa o teba budem starať."
"Tým, ako si to tu zdemolovala, si dokázala akurát to, že takou nie si. A zrejme ani nebudeš."

"Máš pravdu," povedala sucho a len pokrútila hlavou. "Ale snažila som sa kvôli tebe."
"A ja si tvoju snahu predsa cením. Ale pochop - ty nie si žena do manželstva," povedal prosto a bozkal ju na pery, "ty si len krásna ozdoba a perfektná milenka. Ale nič viac. Nič viac ani nebudeš. Prečo to nechceš pochopiť? Muž môjho postavenia potrebuje viac."

"To myslíš vážne?"
"Vždy, keď ti to hovorím, myslím to vážne. Vieš, ako ma najväčšmi potešíš?"

Pokrútila hlavou, ako malé dieťa, s červenými očami a opuchnutými perami.

"Keď si dáš sprchu, použiješ to vanilkové telové mlieko, čo tak milujem a obuješ si vysoké topánky. Urob to, kým to tu poupratujem a potom príď za mnou do postele, dobre?"

"Ja chcem, aby si si ma vzal."
"Ja si ťa ale nevezmem."
"Tak nebude sex."
"Nemysli si, ty malá cundra, že ma budeš vydierať. Na tvoje miesto čakajú ďalšie, možno krajšie, ale určite rozumnejšie. Ak nechceš hrať podľa mojich pravidiel, nebudeš hrať vôbec. Tam sú dvere."
"To myslíš vážne?"

Odpovede sa už nedočkala. Vypochodoval z kuchyne a treskol dvermi na svojej pracovni. Zostala sama. Iba ona a ten nepodarený koláč. A keď trošku upratala kuchyňu, skutočne vliezla do sprchy, natrela sa vanilkovým telovým mliekom, ktoré tak miloval, obula si topánky na vysokom opätku a vstúpila do pracovne za ním.

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu