„Ahoj, čo tu robíš? “ spýtal sa s úsmevom a tváril sa, že si vôbec nevšimol, ako naštvane Amálka vyzerá. Gréta si to ale všimla. Rýchlo vyliezla z bazénu a postavila sa k bratovi.
„Viem, že si na mňa žaloval, “ povedala Amálka celkom potichu. Krv v nej doslova vrela.
„Nerozumiem ti, “ povedal Sebastián nedbanlivo a chystal sa odísť. Amálka ho ale zastavila.
„Povedal si mojim rodičom, že som so Šaňom! “ skríkla, až sa na ňu pozrelo celé kúpalisko.
„Hej, povedal, “ odvetil Sebastián znovu tak ľahostajne.
„Čo si urobil? Ty si ju bonzol? “ vykríkla Gréta neveriaco a pár krokov od neho odstúpila.
„Nemyslím si, že je to vhodný priateľ pre teba, “ povedal Sebastián, no ľahostajný tón v jeho hlase začal akosi pokrivkávať.
„Kto ti dal právo posudzovať ostatných? A kto ti dal právo starať sa mi do života? Kto ti dal právo...? “ kričala Amálka ako zmyslov zbavená a pritom bila Sebastiána päsťami do širokej hrude. Ani to s ním nehlo.
„Chcel som ti len pomôcť. Iba pomôcť, “ opakoval jednostaj a snažil sa ju od seba odtlačiť.
„Dosiahol si akurát to, že ma otec nenávidí, pohádal sa s mamou a dvakrát ma udrel. Nabudúce mi už nepomáhaj! “ kričala ešte hlasnejšie a z celej sily Sebastiána kopla. Na jej stranu s pridala aj Gréta.
„Spadol si z višne či čo? Ako ti vôbec napadlo ísť za jej fotrovcami. Si normálny? “
„Myslel som to dobre. Amálka, naozaj, “ povedal a tváril sa, že to naozaj ľutuje. To Amálku vytočilo ešte viac.
Z celej sily, koľko len vládala, Sebastiána sotila do vody. Nečakal to, s veľkým šplechnutím narazil na priezračne čistú hladinu a oprskal všetkých naokolo. Vynoril sa a vyzeral ako zmoknuté kurča. Otriasal blonďavou hlavou a oprskal všetkých po druhýkrát. Kúpaliskom zaznel škodoradostný smiech. Len Amálka sa nesmiala. Pozerala sa Sebastiánovi rovno do očí, sledovala, ako sa otriasal od vody a celý mokrý vylieza z bazénu.
„Nenávidím ťa, “ povedala, keď znovu podišiel k nej, „nikdy ti to neodpustím.“ Otočila sa na podpätku a vykráčala z kúpaliska, ktoré sa ešte otriasalo hurónskym smiechom jeho škodoradostných návštevníkov.
Amálka chvíľu blúdila rozhorúčenými ulicami. Snažila sa ukľudniť a upokojiť, no nič sa jej nedarilo. Bola vrcholne naštvaná na celý svet. Okolo obeda nakoniec zamierila na opačný koniec mesta, kde sa nachádzal Šaňov byt. Jediné miesto, kam teraz môže ísť. Jediný človek, ktorý jej bude rozumieť.
Amálka sa strhla zo spánku. Šaňo vedľa nej ležal pokojne a tuho spal. Na tele ju pošteklili zimomriavky. V hrdle mala sucho, bola smädná. Vstala z matraca a nahá potme prešla do malej kuchyne. Tu zažala lampu nad digestorom a naliala si plný pohár minerálky. Odpila si z nej riadny dúšok. Z otvoreného okna prúdil dnu chladný vánok končiaceho sa dňa. Obloha bola tmavofialová, na horizonte sa opatrne ružovela hasnúca slnečná žiara. Na nebi sa objavili prvé diamantovo žiariace hviezdy. Keď sem bežala, tak bolo vonku až nenormálne horúco. Teraz tomu ale nič nenasvedčovalo a mesto za oknom sa pomaly pripravovalo na zaslúžený odpočinok po namáhavom dni.
V mysli si predstavila Šaňovu tvár, keď jej navečer otvoril dvere. A ona mu všetko povedala. Nečudoval sa, na nič sa nepýtal, nič ho nezaujímalo. Bez jediného slova Amálku vášnivo pomiloval. Potom plakala v jeho náručí. A znovu mu všetko vysvetľovala. A on sa s ňou znovu miesto chlácholenia a utešovania miloval. Pomaly a intenzívne, aby si celkom vyčistila hlavu a aspoň na chvíľu myslela iba na seba, na svoje potreby, svoju rozkoš.
Amálka však vedela, že sem nemala chodiť. Radšej mala bežať ku Gréte alebo sa dokonca vrátiť domov. Teraz jej to však nepripadalo vhodné. Rozhodla sa, že počká do rána. Ráno bude všetko zasa v poriadku, ráno sa vytratia všetky pochybnosti a strach. Ale až ráno...
Dopila minerálku a pohár položila do drezu. Za sebou začula akýsi zvuk. Otočila sa. Vo dverách stál Šaňo, úplne nahý. Podišiel k Amálke a objal ju.
„Prečo nespíš, láska? “ spýtal sa a nežne ju pobozkal do vlasov.
Amálka len pokrčila plecami. Znovu sa jej chcelo plakať. Znovu tak túžila po tom pevnom objatí Šaňovho nahého tela a po slaných lícach.
Šaňo ju ešte stále objímal. Jeho telo bolo také mäkké, také voňavé. V tom okamihu pri ňom zaspala, s lícom pritisnutým na jeho pevnej hrudi. Šaňo sa nad tým iba pousmial a odniesol ju späť do spálne na matrac. Potom sa sám uložil vedľa nej a tiež zaspal. Ešte pred tým si ale bolestivo uvedomil, ako veľmi tomuto dievčaťu celá jeho existencia ubližuje. A ako veľmi jej ešte len ublíži.
Bez komentov sa už nikdy nedozviete, ako to celé skončí...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
3
Kačena!!!! Ty si takto vynucujes komenty? Beriem si z teba priklad nabuduce. Ale tak............. ja to chcem vediet, zacina sa to zlepsovat
5
"Nečudoval sa, na nič sa nepýtal, nič ho nezaujímalo. Bez jediného slova Amálku vášnivo pomiloval." a ona je tak slepa...
hej,to je vydieranie
hej,to je vydieranie
Napíš svoj komentár
(vaazne )