Šaňo neprišiel. Amálka ho čakala celé dopoludnie. Nakoniec, keď jej už bolo veľmi teplo, vybrala sa domov. Malý Tomáš pobehoval po veľkom trávniku pred domom a z dlhej záhradnej hadice striekal na svojho psa Ronyho studenú vodu. Amálka toho čokla nenávidela. No teraz sa jej zrazu chcelo hrať a behať spolu s ním a spolu so svojím bratom. Na schodoch pred domom si rýchlo vyzliekla sukňu, ktorú mala oblečenú na plavkách, tiež chytila do rúk hadicu a utekala za bratom.

Deň teda nakoniec prežila doma. No bolo to príjemné, smiala sa s mamou a pomáhala jej piecť bábovku. Bolo jej však veľmi ľúto, že Šaňo neprišiel. Čo s stalo? Prečo sa tam ani neukázal? Otázky sa jej vynárali v mysli samé od seba, keď sa krátko pred večerou šla prezliecť do svojej izby.

Po večeri teda šla zasa na námestie. Čakala ho dlho. Okolo prechádzalo toľko ľudí a všetci sa na ňu tak zamračene pozerali. Šla okolo aj Gréta so svojím bratom. Hneď ako uvidela Amálku, zamávala jej a zavolala ju k nim. Tak prežila Amálka vôbec prvý večer v ich spoločnosti. Rozprávali sa o všetkom možnom a navzájom sa spoznávali. Aj Sebastián sa často zapojil do rozhovoru a Amálka, na svoje veľké počudovanie, zistila, že má so sympatickými súrodencami veľa spoločného. Šaňo zasa neprišiel. A neprišiel ani na druhý deň a ani v stredu. Amálka sa začínala báť. Bolo jej jasné, že sa muselo stať niečo vážne.

V piatok chcela ísť Amálka znovu na námestie. Znovu chcela na Šaňa čakať. Teraz však už nebola odkázaná len na neho. Gréta jej len deň predtým povedala, že môže kedykoľvek prísť za ňou. Priateľstvo s ňou sa Amálke pozdávalo. Už ani nemala také výčitky z toho, že rodičom klame. Pretože už im neklame, už iba zatajuje pravdu.

Kráčala po chodníku smerom na námestie. Z opačného konca ulice sa zrazu prihnala obrovská motorka. Bol to Šaňo. Prudko zabrzdil len pár centimetrov od Amálky.

„Nasadaj, mám pre teba prekvapko, “ povedal jednoducho a usmial sa ňu.
Okolo znovu prešlo to bielo auto s čiernymi sklami. Amálka najskôr zaváhala, no potom sa pozrela na Šaňa. Chcela byť naňho nahnevaná. No ale môže byť naštvaná, keď sa na ňu tak sexi usmieva? Nasadla na motorku a nechala sa viezť naprieč ulicami.

Zastavili pred kúpaliskom. Amálka sa na Šaňa začudovane pozrela.
„Čo tu budeme robiť? “ spýtala sa vystrašene a pozrela na vysoký plot zamknutý hrubou reťazou.
„No predsa plávať, “ odvetil jednoducho, akoby to bola najnormálnejšia vec na svete, ísť plávať na kúpalisko po záverečnej.
„A ako sa tam, pán Múdry, chcete dostať? Ďalší plot už preliezať nemienim.“
Šaňo sa na ňu záhadne usmial, zaparkoval motorku a vytiahol z koženej bundy malý, strieborný kľúčik.
„To je to prekvapko? “ spýtala sa so zdvihnutým obočím a pozerala, ako odomyká veľkú bránu.
„Prekvapko je vo vnútri, slečna, “ zaškeril sa od ucha k uchu a chytil Amálku za ruku.

Ťahal ju k najväčšiemu bazénu, celkom na konci kúpaliska. Na červenej deke tam bol položený veľký piknikový kôš.
„Čo to má znamenať? “ spýtala sa s úsmevom, ktorý už nemohla zadržiavať. Posadila sa na deku a Šaňo ju okamžite začal obskakovať. Otvoril obrovskú fľašu šampanského, dokonca jej ponúkol vlastnoručne pripravované chlebíčky. A Amálka sa iba usmievala.
„Za čo som si to zaslúžila? “ chcela vedieť, keď jej už šampus trochu stúpol do hlavy.
„Minule som neprišiel. Ľutujem to. Takto sa ti chcem ospravedlniť, “ povedal so sklopeným pohľadom.
„Ospravedlnenie sa prijíma, “ povedala Amálka jednoducho a pobozkala ho. „Nepôjdeme sa okúpať? “

Šaňo sa na ňu prekvapene pozrel.
„Máš tu plavky? “ spýtal sa začudovane a odpil si z pohára veľký dúšok sektu.
Amálka sa naňho záhadne usmiala. Posediačky si vyzula tenisky. Potom sa postavila a vyzliekla si mikinu. Usmiala sa znovu, vyzývavejšie a pomaly si vyzliekla aj tričko. Šaňo na ňu pozeral s otvorenými ústami. Zatvárila sa ako šľapka. Vyzývavo a vzrušujúco. Vždy sa tak chcela na niekoho pozrieť. Zobliekla si nohavice a vystrela sa pred Šaňom iba v spodnej bielizni. Pozeral na ňu s vypleštenými očami a hlasno preglgol. Vtom sa Amálka milo rozosmiala a skočila rovno do bazénu. Šaňo neváhal ani chvíľu, tiež sa rýchlo vyzliekol a skočil do vody za ňou.

Voda bola príjemne chladná. Ich telá ale boli rozhorúčené od alkoholu a vzrušenia. Bozkávali sa, navzájom sa k sebe tesno privinuli a smiali sa pri tom ako milenci, ktorí vedia, že ak by ich niekto prichytil, mali by problémy. A tie sa samozrejme aj vyskytli. Amálka len netušila, že prídu tak skoro.

Bozkávali sa presne v strede obrovského bazénu, keď na nich dopadol pás svetla. Ktosi na nich mieril baterkou. Ten ktosi mal na hlave čiapku a na hrudi pripnutý blýskavý odznak. Bol to policajt.
„Vyjdite z bazénu a oblečte sa, “ zavelil prísne a stále na nich mieril baterkou.
Amálke stuhla v tom momente všetka krv v žilách. Srdce sa jej splašene rozbúchalo. Tento raz ale od skutočného a nefalšovaného strachu. Rýchlo vyliezla z bazénu. Chytro si obliekla nohavice aj tričko na mokré telo. Pozrela sa na Šaňa. Tváril sa neutrálne. Obliekol sa a pristúpil k policajtovi.

„Je to moja vina. Ona s tým nemá nič spoločné, “ povedal rýchlo a pozrel sa na Amálku. Pochopila, že radšej nemá nič hovoriť.
„Nejaký anonym volal k nám na stanicu a oznámil, že sa tu nachádzajú dve nepovolané osoby. Zrejme neklamal, “ zaškeril sa ten policajt a okamžite volal do vysielačky po posily. O chvíľu už bolo na kúpalisku asi desať vysokých a zamračených policajtov. Akoby spáchali nejaký vážny zločin. A oni sa len okúpali! Šaňo dookola opakoval, že Amálka s tým nemá nič spoločné a nakoniec mu aj uverili. No jeden z policajtov, ten najstarší a zrejme najskúsenejší, trval na tom, že to musia oznámiť jej rodičom. Domov ju odviezol v policajnom aute, dokonca so spustenými húkačkami. Zrejme myslel, že by jej to mohlo pripadať smiešne. Celá ulica sledovala, ako vystúpila mokrá a roztrasená z auta a ako ju policajt odprevadil až ku vchodovým dverám. Amálka si ešte všimla biele auto s čiernymi sklami, ktoré parkovalo pred Grétiným domom. Zrazu jej už bolo všetko jasné.

Otec od zlosti skoro vyskočil z kože. Nadával ako pohan, splietal čosi o tom, že pošpinila česť celej rodiny a dával jej doživotné domáce väzenie. Amálka sa mu nedokázala pozrieť do očí. Naozaj to bola veľká hanba. Nemala pocit, že robila niečo zlé, no v duchu si nadávala, ako mohla byť taká hlúpa a nechať sa pri tom prichytiť. Otec jej čistil žalúdok tri hodiny a sedemnásť minút. Malý Tomáš to na schodoch stopoval. Nakoniec sa ale dcéry zastala aspoň mama. Vraj, aj oni dvaja, keď boli mladí, robili všelijaké hlúposti.
„Hlúposti? ! Toto nie je hlúposť, toto je vážne. Vnikla na súkromný pozemok s nejakým chalanom. A pila! Domov ju priviezli policajti a urobili tak divadlo celej ulici! To jej to má len tak prejsť? “ vrešťal na manželku a nechal tak, aby si Amálka aspoň na pár minút vydýchla.
„Sám si chcel, aby som si našla priateľov! Nadával si mi, keď som bola celé dni doma! A teraz mám priateľov, majú o mňa záujem chalani, chodím von. Chceš mi vyčítať, že plním to, čo si mi sám nakázal? “ povedala otcovi a pozrela sa mu rovno do očí.

Mama sa zasmiala. Otec vybuchol ešte viac.
„Kázal som ti porušovať zákon? Tak povedz, kázal? “ vyštekol na ňu.
„Ocko, raz sa muselo niečo také prihodiť. Pozri, ten chlapec vzal všetku vinu na seba. Pretože ma má rád. A ja ti sľubujem, že sa to už viac nestane, “ povedala so sklopeným pohľadom a podišla k otcovi.
„To máš teda pravdu. Toto leto sa už von nedostaneš. A s tým chlapcom sa už viac nestretneš, rozumela si? “ stále kričal, ako sa k nemu dcéra blížila.

Amálka pristúpila k otcovi a objala ho.
„Mrzí ma to ocko. Veľmi, veľmi, veľmi, “ povedala a zatvárila sa ako malé dieťa. Otec sa objatiu nebránil. Nakoniec sa zhlboka nadýchol a pohladkal Amálku po vlhkých vlasoch.
„No dobre, “ povedal jednoducho, keď mu na líce vlepila vlhký bozk, „a choď sa osprchovať. Smrdíš od chlóru.“

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
romika  26. 4. 2009 16:20
kedy bude pokracovanie???
 fotka
mernose  27. 4. 2009 21:17
fíha, tak také nočné kúpanie znie lákavo... teda bez tých policajtov
Napíš svoj komentár