Lucia. Meno bosorky a zmýšľanie diabla, to všetko ukryté za uhrančivým pohľadom a láskavým úsmevom. To všetko obalené mäsom, krvou a kožou, telom mladej ženy.
Lucia sedela práve vo vlaku, keď sa zrazu, a celkom neplánovane, tak úprimne usmiala. Oproti nej sedel bledý mladík, približne v jej veku. Hneď si všimla, že z nej nedokáže spustiť zrak. Že je ňou úplne očarený. Hra sa teda začína...
Trošku prižmúrila oči, no náročky si mladíka nevšímala. Zaklonila hlavu a odhalila tak svoj hlboký výstrih, preložila nohu cez nohu a našpúlila pery. Až potom všetkom bola pripravená vyraziť do útoku. Pozrela sa mu rovno do očí. Videla, ako zalapal po dychu, ako sa mu zúžili zreničky, ako ho obliala vlna ľadového potu a dokonca aj to, ako sa mu vydul rozkrok. Potom sa už naňho len uprene pozerala pohľadom zakliatej princeznej v akomsi nemom tranze, no v duchu sa mladíkovi smiala a nadávala mu do idiotov.
Na ďalšej zastávke vystúpila postaršia pani, ktorá dovtedy špatila inak vkusné zariadenie ich kupé. Lucia s mladíkom osameli, kolísaní v pomalom rachotení vlaku. Zrazu vstala. Mladík okamžite spozornel, oči mu zasvietili očakávaním a netrpezlivo sa zahniezdil. Lucia medzitým bez okolkov zamkla a zatiahla závesy. Mladík pootvoril ústa od údivu a zatiaľ mu do nich vopchala svoj jazyk. Sedela na ňom obkročmo, vášnivo ho bozkávala, oblizovala a znovu bozkávala, akoby bol jej milencom už dlhé roky a nie akoby ho len pred chvíľou stretla.
Znovu sa postavila. Mladík vyzeral, že skolabuje od šťastia. Lucia si spod sukne zobliekla nohavičky. Keď sa sklonila k mladíkovi a rozopínala mu zips na nohaviciach, všimla si, ako veľmi stuhol. V ruke už držala jeho úd, keď zrazu zmätene zvolal: „Počkaj, to nemôžeme! “
„Nemôžeme, ale chceme to, “ odvetila pohotovo, kým si na mladíka znovu obkročmo sadala.
Obaja trošku vydýchli, keď sa ich telá spojili. Lucia sa začala pohybovať, kolísanie vlaku jej všemožne pomáhalo a mladík len stonal rozkošou. Keby len vedel, keby len tušil...
„Ako sa vlastne voláš? “ vyzvedal stále a ako v kŕči pevne zvieral Luciin zadok v spotených dlaniach.
„To nie je podstatné, “ znovu bezvýrazne odvetila Lucia.
Neprežívala takú slasť, ako ten neznámy mladík. Vedela však, že skutočné vyvrcholenie si ju skôr či neskôr nájde, keď to mladík zistí, keď vytriezvie z pobláznenia, keď si to všetko konečne dá do súvisu.
Na ďalšej zastávke vystúpila. Bez jediného slova vstala, obliekla si nohavičky, odomkla dvere a vystúpila na úzku chodbičku. Mladík sa za ňou chcel rozbehnúť, no rozopnuté nohavice sa mu zosunuli až po členky a on sa potkol.
Vystúpila a bola doma. Bol to však domov len naoko, len mesto, ktoré ju prichýlilo, a ktoré nenávidela. Veď toľkokrát jej už ublížilo! Nech trpí, rovnako, ako trpí ona. Nech tak všetci trpia. A nech tak trpí aj ďalší neznámy, Aďo či ako sa to volá. Tváril sa, ako superman, keď ju oslovil v bare. Tváril sa ako hrdina, keď ho pozvala k sebe domov. Uvidíme, ako sa bude tváriť, keď sa mu na tele objavia prvé fialkové modrinky a keď to už bude vďaka krvným testom jasné.
Odomkla dvere do bytu ponoreného v šere. Ticho sa ozývalo poloprázdnymi miestnosťami. Žiadna vôňa, žiadna iná asociácia. Iba holé steny túžiace po dotyku a farebnosti. Lucia vošla do malej chodby svojho, nedávno prenajatého, obydlia. Keby mala len o trochu viac peňazí a odvahy, presťahovala by sa do hlavného mesta. Preč odtiaľto a už nikdy sa nevrátiť.
Aďo ju prenasledoval ako verný tieň, kopíroval každý jej krok a zastavil sa až v spálni na veľkej posteli. Počas milovania vyskúšali niekoľko polôh, on vzdychal, stonal a funel ako o život, no ona sa ledva pravidelne nadychovala. Jeho tvár bola poznačená kŕčom čírej slasti, ju to skôr nudilo. Až keď sa z nej odvalil na druhý bok a nahlas zachrápal, chabo sa usmiala.
Stále nahá zapálila svetlo v kuchyni a mykla sa od ľaku, keď na stoličke zbadala sedieť svoju mladšiu sestru Natáliu.
„Čo tu, preboha, robíš? Skoro som zomrela od strachu! “ rozčuľovala sa Lucia, viditeľne vystrašená. „Mimochodom, ako si ma našla? A ako si sa sem dostala? “
„Nemala by si tak kričať, inak zobudíš svoju poslednú obeť, “ pokrútila Natália hlavou a vyčítavo si sestru premerala.
„Pýtam sa ťa naposledy, ako si sa sem dostala? “ spýtala sa Lucia ešte hlasnejšie a ani ňou nehlo, keď zo spálne začula tiché zakašľanie.
„To je teraz jedno, “ netrpezlivo mávla Natália rukou, „som tu kvôli našim. Aj kvôli Romanovi. Vráť sa domov. Prosím...“
Posledné slovo síce zašepkala, no Lucia ho aj tak počula, keď ich zrazu vyrušil akýsi šuchot. Aďo stál v kuchynských dverách nahý a prekvapene pozeral na sestry.
„Hľadal som ťa, “ koktal neisto a snažil sa skryť pred Natáliiným zrakom. „Je mi tam bez teba smutno...“
Natália sa rozosmiala. Lucia len s víťazným úsmevom pokrútila hlavou a rýchlo Aďovi vysvetlila, že by mal čo najskôr odísť a radšej sa už nevracať. Keď za ním mlčky zavrela dvere bytu, opäť sa vrátila do kuchyne.
„Som doma, “ povedala nakoniec po ďalšej chvíli ticha.
„Myslela som tým, aby si sa vrátila ku nám, ku svojej rodine. My sme tvoj skutočný domov, Lucia, “ neprestávala Natália naliehať.
„Chcem byť teraz nejaký čas sama, bez vás...“
„Roman vravel, že nemáš byť sama! “ skočila jej Natália do reči. „Vraj sa v žiadnom prípade nemáš od nás oddeľovať. Sme rodina a pomôžeme ti prekonať to.“
„Nestojím o pomoc zo súcitu, “ odvrkla Lucia pohotovo.
„To nie je súcit, to je strach. Bojíme sa o teba. Ja sa o teba bojím. Lucia, si moja sestra, preboha! A ja nedovolím, aby si si takto úmyselne ubližovala...“
„To on my ublížil, jasné! Ublížil mi vtedy v parku a potom znovu o necelých päť rokov. Teraz za to zaplatí. Všetci za to zaplatia! “ rozplakala sa Lucia a chvatne vyhadzovala sestru z bytu.
„Roman ťa prosí, aby si ho znovu prišla navštíviť. Hocikedy. Vieš, že ti chce len dobre, “ kričala Natália spoza zatvorených dverí. Nebola si istá či ju Lucia počula, no kdesi v hĺbke duše dúfala, že áno, a že ju dokonca poslúchne.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
petronellka
20. 7.júla 2009 19:32
wau,od začiatku som to čítala s otvorenými ústami...a potrebujem pokračovanie..
3
aj ja si prosim pokračovanie...potrebujem vedieť, kto je roman. lucia je hrozna kurva, ale je mi sympaticka
Napíš svoj komentár