Neprišiel (vhodné až od 18 rokov)

Neprišiel. Sľúbil, že príde a neprišiel. A čo sa ho len načakala! Kvôli nemu sa obliekla slávnostnejšie, výraznejšie sa nalíčila, nahodila neodolateľný úsmev, no márne. Všetko bolo márne. On aj tak neprišiel...

Na úplnom začiatku ale prišiel. A celkom sám, ako to robieval aj dlho potom. Hneď ako ho uvidela, zapáčil sa jej. Bol krásny. Plecnatý, modrooký s náznakom briadky, ktorá ju veľmi vzrušovala. Mal šibalský úsmev a telo dokonalé ako grécka socha. Bol vysoký a opálený, s radom bezchybných bielych zubov v dokonalých a mäkkých ústach.

Taký z neho mala prvý dojem. Tak vyzeral, keď prišiel prvýkrát. Milo sa na ňu usmial, ale na to už bola zvyknutá, ako servírka sa s tým stretávala často. Každý sa na ňu usmieval, každému sa páčila, pretože aj ona bola veľmi príťažlivá. Štíhla, okatá a stále veselá. Ale naozaj stále. Kontakt s ľuďmi jednoducho milovala! A servírkou bola len počas leta. Aby si zarobila na dovolenku.

A potom prišiel on a už mala v hlave jedine jeho. Dokonca aj na tú vysnívanú dovolenku zabudla! Usmieval sa na ňu úprimne a radostne a ona mu úsmev opätovala. Prečítal sa jej meno na menovke a oslovoval ju tak. A potom sa ešte spýtal, ako dlho bude v bistre brigádovať. Keď sa len tajomne usmiala a pokrčila plecami, nechal jej vyše stokorunový tringelt a nepokoj na duši.

Pretože v tom čase niekoho mala. A nielen takú obyčajnú, nepodstatnú letnú lásku. Aj mu to povedala, pri druhom stretnutí, že je zadaná a že jej priateľovi by teda určite prekážalo, keby ju niekam pozval.

Tak ju presviedčal. Dlho a márne. Chodil za ňou každý deň, celý prvý mesiac čo v bistre pracovala. Niekedy sa dokonca zastavil viackrát za deň. Postupne si k nej nachádzal cestu. A ona mu to dovoľovala. A zrazu akoby zistila, že jej vzťah, ktorý ešte stále udržiavala, že je hlúpy a zbytočný, že ona je predsa stvorená len preňho, nie pre svojho priateľa.

Dovolila mu teda, aby ju konečne večer pozval. Bolo to príjemné posedenie pri horúcom latté v jeden obzvlášť chladný letný večer. Rozprávali sa snáď o všetkom, len o jej záväzkoch nie, o tom, že vlastne nie je slobodná a nemôže sa s ním schádzať. O tom jedinom sa nerozprávali.

A potom sa to stalo. Vyhrnul jej sukňu, roztrhal pančušky a odhrnul vlhké nohavičky. Vysadil ju na bielizník uňho v predsieni a pomiloval tak, ako to ešte nikdy nezažila. Vnikol do nej prudko, a hoci sa bozkávať začali ešte vo výťahu, nečakala to. Myslela, že sa nič nestane. Dúfala, že sa nič nestane. Stalo sa toho celkom dosť. Okrem šiestich orgazmov a štrnástich polôh, ktoré sú zrejme v civilizovanom svete zakázané, sa aj zamilovala.

S priateľom sa ale nerozišla, len ho s ním veselo podvádzala. Veselo preto, lebo celé ich milovanie bolo veselé a uvoľnené. Pod jeho rukami vedela vyvrcholiť tak nekontrolovateľne a silno, ako ešte nikdy nie. Dokázal ju priviesť k orgazmu lepšie než to vedela ona sama.

Chodieval po ňu vždy po práci, ona si nasadla do jeho drahého auta a nechala sa odviesť do jeho luxusného bytu. Niekedy ale ešte predtým zastali uprostred poľa a tma a zrejúce obilie sa stali kulisou ich sexuálnych radovánok. A čo sa pri ňom nakričala. Také silné orgazmy jej privodil... Kričala, akoby z nej kožu drali, no nikto ju z nej v skutočnosti nedral, to ju len jazykom pošteklil po klitorise.

Intenzívny a nevhodný. Taký bol ich vzťah. Pri každom výdychu medzi nimi zostávalo napäté ticho, prázdny priestor. Pri každom nádychu sa dotýkali horúcimi telami navzájom, pričom on ju nežne šteklil chĺpkami.
Intenzívne a nevhodné. Také bolo všetko, čo spolu robili, všetko, o čom sa rozprávali, o čom uvažovali. Celý ich život, ich holá spoločná existencia, všetko, čo ich obklopovalo, bolo intenzívne a úplne nevhodné.

Ako napríklad vtedy, keď boli spolu v kine. Presne si to všetko naplánovala, jej priateľ bol vtedy mimo mesta, nemohol ich teda prichytiť. Svetlo ešte ani poriadne nezhaslo a oni už v najvzdialenejšom kúte vzdychali. Osedlala si ho, zozadu, aby z toho filmu aj niečo mala, no nakoniec z toho aj tak mala len kvalitný orgazmus. Dva orgazmy. Tri orgazmy. On skončil presne so záverečnými titulkami. Celé kino vedelo, čo tam robili, prečo sú takí zadýchaní a spotení, no všetci boli aj natoľko taktní, že na nich iba podozrievavo zazerali. A jej to bolo jedno. Už jej bolo všetko jedno.

Aj to chcela povedať svojmu priateľovi, ale keď jej do telefónu povedal, ako veľmi ju miluje, že s ňou chce stráviť zvyšok svojho života a požiadal ju o ruku, rezignovane povedala áno. Nedokázala ho opustiť. Ani jedného. Mala ich oboch rada, obaja boli jej, obaja jej patrili. A ona im patrila obom.

Zrazu svoj čas delila medzi neopakovateľný sex a prípravy svadby. Jej priateľ bol úžasný a pozorný, bez slova jej dal svoju kreditku a jediným mávnutím ruky jej dovolil pripraviť si svadbu svojich snov. A on bol úžasný tiež. Snažil sa ju presvedčiť, aby sa nevydávala, ak svojho priateľa nemiluje, chvíľu ju dokonca prosil, aby zostala s ním, aby celý svoj život hodila za hlavu a začala odznova. S ním.

Za hlavou už ale toho mala hodeného celkom dosť. A dalo by sa povedať, že aj svoj život. Nevedela, čo vlastne chce. Nevedela ani, čo nechce. A neraz sa pristihla pri myšlienke, aká by len bola šťastná, keby sa s ňou jej priateľ len tak bez udania dôvodu rozišiel, uvedomila si, že by sa tým veľa vecí vyriešilo. Hlavne by sa už nemusela rozhodovať. Zostal by jej len jeden a s tým by sa už nejako uspokojila. Alebo keby si on, jej milenec, našiel inú, mladšiu krajšiu. Aj také riešenie by privítala, pretože ani jej priateľ nebol až taká zlá partia. Neuvažovala veľmi o tom, s ktorým z nich by bola šťastnejšia. Hlavne aby už nebola nešťastná ako teraz.

A jedného dňa, mimochodom, deň pred svadbou, sa teda konečne rozhodla. Keď zasa raz prišla k sebe po ďalšom nekonečnom vyvrcholení pod taktovkou jeho penisu, uvedomila si, že by jej to chýbalo. Chýbal by jej ten slastný pocit úľavy, šťastia, márnosti a nádeje, ktorý jej dokázal privodiť jedine on. Aj jej priateľ bol dobrý milenec, no naňho nemal. On bol lepší.

Tak sa teda rozhodla. Všetko si sním naplánovala, vymysleli si vzrušujúci scenár, ako ju v bielom unesie spred oltára rovno pred očami všetkých svadobčanov a hlavne pred očami jej priateľa. Sľúbil jej, že po ňu príde.

Neprišiel. To len kvôli nemu si obliekla tie nehorázne drahé svadobné šaty. Vyzerala v nich nádherne, slávnostnejšie ako obyčajne. Kvôli nemu sa tak vyzývavo nalíčila, vedela, že to má na nej rád, iba kvôli nemu, hoci ju všetci prehovárali, že nevesta má byť prirodzená, nevinná, jemná. To iba kvôli nemu sa tak neodolateľne usmievala aj keď jej bolo skôr do plaču. Aj sa veru rozplakala. Ako malé dieťa. Všetok mejkap sa jej roztiekol, tvár mala fľakatú, všetci ju upokojovali, že to je predsa v poriadku, je nevesta, má byť prečo nervózna, no naozaj sa nemusí ničoho báť. Veď ona sa ani nebála. Ona len všetko ľutovala.

Keď sa uvidela v obrovskom zrkadle, prišlo jej zle od žalúdka. Ústa si prikryla dlaňou a na prstenníku sa jej zaleskla obrúčka. Spravila to. Povedala mu áno. Ibaže, je ten pravý? Celé minulé mesiace o tom pochybovala, podvádzala ho, chcela ho opustiť pred oltárom. Neurobila to. Zľakla sa. Keby len bol prišiel. Keby ju len bol uniesol. Neváhala by ani sekundu. No on neprišiel, tak len rezignovane pricupkala k oltáru a potichu, so smútkom na duši, sa z nej stala manželka. Pri pohľade na svojho priateľa, vlastne, vtedy už manžela, ale zistila, že sa možno až tak zle nerozhodla. Zostane už naveky spojená s ním, so svojím manželom, v pevnom a neporušiteľnom zväzku. Aj to má predsa nejakú cenu. Aj keď len cenu útechy.

Stála pred zrkadlom a nepokojné myšlienky jej výrili v hlave. Bola spokojná, no pritom strašne nespokojná, šťastná aj trochu smutná, sklamaná, ale hlavne ľúbená. Ľúbená mužom, ktorého možno postupne a pomaly začne milovať aj ona. Znova milovať.

Pripadala si ako obrovská hora šľahačky v tých hriešne drahých bielych šatách. Chcela to ignorovať. No jeho ignorovať nedokázala. Tak predsa len prišiel! Prišiel za ňou, prišiel ju uniesť, možno zachrániť, prišiel... prišiel neskoro. No a čo! Šľahačka sa v momente roztopila na sladkú a opojnú smotanu. Súložil s ňou pred zrkadlom, divoko a nespútane, tak veľmi sa nemohol nasýtiť jej mladého tela. Miloval ju tak, ako by mal muž milovať svoju manželku. Silno ju oprel do zrkadla a to sa pod váhou dvoch rozhorúčených tiel rozbilo. Ani to ho nezastavilo, pokračoval prirážal do nej a nakoniec sa do nej aj slastne urobil. A ona, nech sa akokoľvek snažila, ona orgazmus nedosiahla. Smutne sa mu pozrela do očí, do tých ľúbezných a milovaných očí, no už jej boli cudzie. Nemal prísť. Ak neprišiel načas, nemal prísť už vôbec. Tajomne pokrčila plecami, keď od neho odchádzala. Asi to tak malo byť. Asi bolo dobre, že neprišiel.

 Vymyslený príbeh

19 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu