Ešte počas skúškového, keď hrozilo, že nespravím ten prenášaný Úvod, vymyslela som si alternatívny plán. Akýsi plán B, akože čo spravím, keď ma vyrazia zo školy, respektíve, inšpirovaná hajzlomodkosti, keď odtiaľ odídem sama. Odišla by som za kačicami.

Na riečke Nitra, nad lávkou blízko študentského domu Nitra majú menšiu kolóniu. Sú krásne. Samci sú krásne farební a samičky zasa také pokorné, také mníšky celé v hnedom, so sexy oranžovými nožkami. Dobre by mi tam s nimi bolo. Občas by nejaký šťastnejší študent hodil do vody kus žvanca a ja by som sa oň s vervou bila. A napokon by som aj tak zostala hladná, lebo by som bola v kolónii nová a tak by som sa musela podrobiť tomu najväčšiemu mačovi spomedzi káčerov.

Ako by to bolo v dobe párenia, to som si ešte nepremyslela, zrejme by som vtedy odletela do teplejších krajín a nechala sa oplodniť fešným Talianom.

Inak, ja a vodné vtáctvo si celkom rozumieme. Keď som bola malá, vyplakala som si dve kŕmne kačičky, maličké a žltučké. Babička mi ich kúpila v domnienke, že ich do večera zadrhnem. Ibaže ja, s veľkou úctou ku všetkému živému, som sa bála ich čo i len dotknúť. A tak nastúpil môj deduško, ktorý im vybudoval domček, nakúpil kŕmne zmesy a musel sa o ne starať. A keď som prišla k babičke o dva týždne, revala som zasa, lebo moje žltučké kačičky obeleli a vyrástli a ja som im neverila, že sú to tie isté.

Aj labute milujem. Krásne, nežné, synonymum ladnosti a aristokracie - aspoň pre mňa a aspoň vo veľmi obmedzenom svete vtákov s plávacími blanami, ktorých poznám. Minulé leto sme so Suchanou plávali do stredu Štrkovky. Tam sme splývali na hladine, oddychovali, užívali si slniečka (sme vlastne celkom dobré plavkyne). A zrazu popri nás preplávala mama labuť aj so svojimi mláďatkami v tesnom závese. Bolo to krásne. Úplné splynutie s prírodou. Sa čudujem, že nás tá labuť nezobákla. Asi sme jej boli sympatické.

Labute sme videli aj včera na Váhu. Boli sme sa bicyklovať pri kanáli a došli sme až do Drahoviec. A potom naspäť - nadľudský výkon a my sme ho zvládli. Januša, som na nás hrdá.

A napokon UKF. Nepoznám inú školu, ktorá by človeka už po dvoch týždňoch tak neskutočne znechutila - ak o nejakej takej viete, dajte do komentu. Ja som taká sklamaná z toho, unavená a smutná. Veľmi smutná. Pretože nemôžem byť tam, kde by som chcela byť. S osobou, ktorú teraz tak veľmi potrebujem. Pretože.... ja už ani neviem prečo.

Potrebujem pelíšek...

 Blog
Komentuj
 fotka
emulienkaa  28. 2. 2010 20:25
pri kanáLI..!! ts ts ts..



a tá labuť vás nechala, lebo uznala, že ste krajšie ešte ako ona..
 fotka
elwinko  28. 2. 2010 20:28
UNIZA ma dostatočne znechucuje



ani ja nemôžem byť tam, kde by som chcel byť



no onedlho budem
 fotka
jaro1991  28. 2. 2010 23:30
krasne... aj ja som bol po kratkej dobe znechuteny z mojej vysky... a ja sa prestahujem do lesa...
 fotka
heidi  1. 3. 2010 17:30
UCM v TT ta dokaze znechutit uz behom jedneho tyzdna! Vlastna skusenost!
 fotka
wednesday  1. 3. 2010 18:38
ukf. mám tam tri prihlášky.
 fotka
qirqi  2. 3. 2010 15:16
kačička
 fotka
vlcica1989  2. 3. 2010 20:33
@heidi súhlasím



kačičky a labuťky krásne
 fotka
whatsername8  9. 3. 2010 14:26
neser ma, ja chcem isť na UKF
Napíš svoj komentár