O veľmi slanom mori, holých prsiach a obdarenom Mirkovi

Rodina a najbližší priatelia o tom vedeli. Tí, ktorí ma trochu čítajú si to mohli domyslieť. A tí, ktorí vôbec nevedia, o čom je reč, sa to dozvedia teraz. Bola som na dovolenke. A na takej ozajstnej, v cudzom štáte, s časovým posunom na hodinkách v mobile, s Mirkom po boku a s kopou levov pripravených na míňanie v peňaženke.

A začalo sa to ako vo filme, keď som musela absolvovať check–in a pasovú kontrolu a osobnú prehliadku, lebo som pípala. A potom sme nastúpili do toho stroja s oceľovými krídlami a ja mierne nadopovaná kinedrylom som už tú dvojhodinovú cestu nejako pretrpela, aj keď ma to stálo veľa úsilia, žuvačiek, angličtiny a dve hádky s Mirkom.

Kufre sa nám nestratili, nezmeškali sme bus do letoviska ani nám nedali miesto našej objednanej izby s výhľadom a klímou nejakú špajzu bez okien. Ani pri prvej prechádzke po Primorsku sme sa nestratili, dovolenka nám teda pekne začínala.

Druhý deň Mirko prvýkrát v živote uvidel more. Bolo veľké, trochu rozbúrené, ale fajnové, teplučké a slané jak hovado. Mirko mi pripadal ako tuleň, tak dokonale sa s masou vody zohral, urobila som mu asi dvesto fotiek, aby mal na to pamiatku. Bol jak malé decko, fakt, taký šťastný a spokojný, že mu ani nevadilo, keď sa tam okolo mňa začal motať akýsi nechutný starý Bulhar s tým, že nás spolu odfotí, nech mu požičiame foťák. Nepožičali sme, ale ten Bulhar si nás na pláži a v meste vyčíhal ešte niekoľkokrát.

Ja som zasa začala podnikať kroky v mojom pláne prísť domov opálenejšia ako Suchana. Keďže som celkovo bledá jak stena, bol u mňa aj trochu béžovejší nádych obrovským úspechom. A keďže sa všetky pekné ženy v mojom a hlavne Mirkovom okolí rozhodli, že sa budú opaľovať hore bez, musela som sa tak opaľovať aj ja, aby sa Mirko pre zmenu pozeral na mňa. Stud a hanbu som odhodila rovnako rýchlo ako vrchný diel plaviek a ostatné už išlo samo. A že som domov došla čierna ako Cigáň, to sem písať ani nebudem.

Dovolenka mala aj blahodarný účinok na Mirkove sebavedomie. To vtedy, keď vyšiel zo sprchy, ešte mokrý, holý samozrejme, postavil sa pred zrkadlo a zreteľne predniesol:
- Láska, ja som inak dosť obdarený.
A zatriasol mi vtákom pred nosom. Čo potom nasledovalo sem tiež nebudem písať.

Juj, a aj sme sa opili, to keď sme si zaplatili výlet do Sozopolu. V cene bola prehliadka mesta a potom večera v tradičnej bulharskej reštaurácií, spojená s kultúrnym programom. Vína sme mohli vypiť koľko sme len vládali. A práve tam nastal problém, lebo po polnoci sme už nevládali. Samozrejme, neboli sme jediní Slováci najebaní jak svine, ale my sme tam teda robili najväčšiu šouku. V polovici tanca na žeravom uhlí tam chcel vybehnúť zatrsať aj Mirko a ja som skoro padla do záchoda. Mirka som musela na izbu vyniesť a potom počúvať ako bolestivo dávi zo seba žalúdok aj s črevami, ale nejako sme to prežili a ráno si naložili dvojitú porciu kyslého ovčieho syra aj s čiernymi olivami.

Inak, alkoholické maniere si Mirko rozvíjal aj inak. Vzali sme si tam so sebou aj pol liter hrušky, akože medicínka, aby nás nepreháňalo. Už v tretí deň bola fľaša dopoly prázdna, lebo Mirko si pre istotu zvýšil dávkovanie a užíval ju vždy, keď prešiel okolo fľaše. A chutnali sme aj pivo, aj víno, aj Rakiu. Taký alkoholický maratón.

Mirko sa spálil, tak sme tam ešte narýchlo zháňali Panthenol. A ja som tam pribrala. A všetko nám vyšlo. Úplne všetko, ani sme sa nehádali, oddýchli sme si, naučila som sa fajčiť (cigarety), nakúpili sme kopu zaručene značkových vecí, takže sme mali na spiatočnej ceste preťaženú batožinu, videli sme východ slnka nad morom a sexovali na balkóne (a nielen tam).

Bulharsko môžem všetkým len a len odporúčať, príjemný ľudia, krásne more a neprekonateľné ceny, to všetko obalené neodstrániteľným pieskom, milými ľuďmi a azbukou. Najlepšia dovolenka pre chudobnú študentku a jej trochu majetnejšieho priateľa.

 Skutočný príbeh

23 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu