1. deň
Ešte nikdy som nebola v Poľsku. Ani na trhoch nie. Raz sme s rodinou víkendovali na Orave, asi hodinu od poľských hraníc, mali sme ísť pozrieť nejaké trhovisko, ale pršalo celý deň a ja som nešla, lebo som sa nechcela zamazať. Ale mala som ísť, napokon, v Poľsku zrejme prší stále. Pretože pršalo aj teraz - celú celučičkú stredu, ktorú sme mali stráviť v koncentračnom tábore Osvienčim.
Cesta bola dlhá, trošku náročná, ale keďže som sedela s @titusik , nejako sme to spolu pretrpeli. Spolu s ostatnými "mojimi" holkami z odboru slovenčina-dejepis. Bola to naša prvá veľká spoločná akcia, chceli sme si to patrične užiť.
Keď som sa teda konečne zaregistrovala v sieti toho správneho poľského mobilného operátora, vystúpili sme do otrasného lejaka a chladu, do blata a vody, priamo pred bránou do tábora, ktorý sa stal synonymom krutosti a ľudského utrpenia. Dostali sme na uši slúchadlá a pani s otrasným prízvukom nám po česky rozprávala históriu tábora.
Vošla som popod známy nápis ARBEIT MACHT FREI, obzrela som sa cez dva rady plotu z ostnatého drôtu a prišlo mi zle. Počúvala som výklad a cítila sa ešte horšie, ako som tam mokla a stále sa pozerala pod nohy so strachom, že stúpim do blata.
Najhoršie ale boli fotografie - prázdne pohľady, chudé telá, strach a zúfalstvo v očiach. Osobné veci - ďalšia hrôza. Topánky, stovky a stovky párov topánok, okuliare, hrebene, oblečenie, kufre, ale aj vlasy - ľudské vlasy, z ktorých potom v Tretej ríši šili žinenky a zapracovávali ich do lán. Prišlo mi zle. A potom detičky - malinké topánočky, malé oblečky, hračky a fotky a zasa fotky. Som žena a nemám srdce z kameňa - do očí mi vyhŕkli slzy, keď som to videla a počula.
Pri rozprávaní o Anjelovi smrti - vlastným menom Jozef Mengele, sa do mňa zasa navalila zlosť - ako to niekto pri zmysloch môže urobiť??? Ako je možné, že sa diali také zverstvá a nikto nezakročil? Ktorý chorý mozog toto vymyslel? Len šesťdesiat rokov dozadu, iba šesťdesiat rokov...
Napokon sme si pozreli aj výstavu venovanú slovenským Židom odvedeným do Osvienčimu. Našťastie, nenašla som tam ani len menovcov - ale opäť fotky. Niektoré dievčatá boli v mojom veku a vydržali v tábore iba pár dní. A boli krásne, priam nádherné, ako všetky Slovenky. Bolo mi to celé ľúto, tak neskutočne ľúto, vojna emócii v mojom vnútri.
Videla som šibenicu, na ktorej odvisol iba jediný človek - Rudolf Hȍss, veliteľ tábora Osvienčim. A dobre mu tak! Videla som plynovú komoru, zrekonštruovanú spaľovňu a aj "hygienické" zariadenia. A potom ešte rýchly presun do Birkenau - tábora číslo dva, ktorý mal mať niekoľkonásobne väčšiu rozlohu ako Osvienčim a podmienky v ňom boli aj niekoľkonásobne krutejšie - a to všetko v usmoklenom počasí, ktoré tak verne odrážalo naše vlastné emócie a nálady.
Strach a bezmocnosť, smútok a nepochopenie - to všetko vo mne rezonovalo po zhliadnutí oboch táborov. Niečo strašné, čo si mi ani len nedokážeme predstaviť, to všetko museli bezmocní ľudia znášať.
Zabudnúť, znamená nechať ich znovu zomrieť.
Nedovoľme, aby sa to stalo...
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
elwinko
16. 4.apríla 2010 21:57
verím tomu, že bolo ťažké vydržať to tam......prejsť si tým všetkým.....
2
4
my keď sme boli v Osvienčime, cestou som dostala horúčky, v autobude nefungovala klíma a keď sme po 30stupňových teplotách počúvali pri šibeniciach výklad, nesmela som sa oprieť, lebo tá teta povedala, že niektoré obete tam stáli aj 20 hodín bez pohnutia.
a mňa najviac asi striasalo medzi domami, keď som videla tie dierované dostrieľané steny. a ešte si pamätám zbierky vlasov, kufrov, topánok. a viem, že tam bol hneď na vrchu položený kufor Kafkovej sestry.
a neviem prečo, ale birkenau ma strašne fascinoval práve tou svojou veľkosťou. síce som odtiaľ nevychádzala vysmiata, ale v hlave som mala len to, že som strašne nechápala. ale strašne.
a mňa najviac asi striasalo medzi domami, keď som videla tie dierované dostrieľané steny. a ešte si pamätám zbierky vlasov, kufrov, topánok. a viem, že tam bol hneď na vrchu položený kufor Kafkovej sestry.
a neviem prečo, ale birkenau ma strašne fascinoval práve tou svojou veľkosťou. síce som odtiaľ nevychádzala vysmiata, ale v hlave som mala len to, že som strašne nechápala. ale strašne.
5
som rada, že žijeme tak ako žijeme. snaď sa to už nikdy nezopakuje...
6
("...čo si my ani..."). Zas si asi pozriem Šindlerov zoznam...
7
och, úžasné, vidím, že niekomu sa vryl do pamäte presne ten istý citát ako mne: Zabudnúť znamená nechať ich znovu zomrieť. S tým som odtiaľ odchádzala a ten citát pretrval vo mne dodnes, aj keď od mojej poslednej návštevy Osvienčimu ubehli už dobré 4 roky.
Bola som tam 2x a mňa fascinuje tiež viac Birkenau. Tam je to také autentické, že to cítiš až v kostiach. Niektoré exkurzie však na Birkenau ani nepomyslia, a pritom je to kúsok od hlavného lágra.
neviem prečo, ale nedostali ma ani kufre, ani vlasy, ani detské veci, ale topánky. ako sú tam v tej jednej miestnosti všade okolo teba - až tam mi prišlo zle a až tam som si uvedomila, že tí ľudia, to boli pre nich proste tovar - na mydlá, na koberce, na šperky...fuj.
a potom mi povedz, ako môžu niektorí ľudia opovrhovať niečim takým mocným ako je história.
Bola som tam 2x a mňa fascinuje tiež viac Birkenau. Tam je to také autentické, že to cítiš až v kostiach. Niektoré exkurzie však na Birkenau ani nepomyslia, a pritom je to kúsok od hlavného lágra.
neviem prečo, ale nedostali ma ani kufre, ani vlasy, ani detské veci, ale topánky. ako sú tam v tej jednej miestnosti všade okolo teba - až tam mi prišlo zle a až tam som si uvedomila, že tí ľudia, to boli pre nich proste tovar - na mydlá, na koberce, na šperky...fuj.
a potom mi povedz, ako môžu niektorí ľudia opovrhovať niečim takým mocným ako je história.
8
Veľmi sa mi páči, že, tvoja prvá cesta do Poľska viedla do Osvienčimu a Krakova. To je pri dnešnej nadvláde trhov v Novom Targu už ojedinelý jav.
9
ja som tam bola minulý rok
a presne si opísala aj moje pocity
+aj nám celé 3 dni lialo
a presne si opísala aj moje pocity
+aj nám celé 3 dni lialo
10
ale to ako na tom poliaci nechutne zarabaju sa vam zda ok čo ?
11
My keď sme tam boli tiež bolo hmlisté upršané počasie, o to to bolo horšie. silný zážitok, prežívala som to asi tak isto ako ty.
Inak super napísaný report
Inak super napísaný report
Napíš svoj komentár