Všetci ľudia z dediny, i zo širokého okolia, si k nej chodievali vylievať srdce i dušu a hľadali útechu v jej mlčaní. Mohli sa jej zveriť s čímkoľvek. Mohli jej povedať tie najtajnejšie tajnosti, tie najobludnejšie myšlienky a tie najčernejšie túžby. A tak sa stalo, že vŕba vedela, kto je najväčším opilcom v dedine – nebol to Jano Maška, ako si všetci mysleli, ale jeho žena, hlúpa Mašková, ktorá keď sa opila, robila na celú ulicu neskutočnú hluk a Jano, lebo ju mal rád, vzal túto vinu na seba.
Vŕba vedela, že richtárka má každý týždeň iného milenca, že richtár tiež a tiež milencov, že mníšky si v kláštore nad dedinou otvorili prísne tajný pánsky podnik, že krčmár predáva lacný alkohol z leopoldovských liehovarov a prelieva ho do značkových fliaš, že najväčšia krásavica v dedine bola na troch plastických operáciách a že Miško sa na poštára nepodobá len tak náhodou.
Vŕba vedela o všetkých pokleskoch, o všetkých hriechoch, proste o všetkom. Nikdy však nič nevyzradila, nikdy nikoho nepokarhala, vždy len všetkých vypočula a zázračne im v dušiach nastolila pocit pokoja.
I raz však za vŕbou prišlo chudobné dievča. Ona jediná nemala na duši malicherné problémy či vážne poklesky. Ona jediná z celej dediny nepáchala zlo, nepodvádzala a nekradla – jediná čistá a nevinná duša z celej dediny. Plakala dlho pri vŕbe, pretože sa túžila vydať za svojho milovaného Miška, syna bohatého tovariša (ktorý sa nie náhodou až príliš podobal na poštára), avšak nemala dostatočné veno a hrozilo, že ho oženia za najväčšiu krásavicu v dedine (ktorá však bola už na troch plastikách). Dievčina plakala, dlho a usedavo, až sa jej napokon vŕby uľútostilo a takto jej povedala:
„Nedokážem ťa utešiť, ako utešujem iných, čo za mnou prídu. Ty nemáš malicherné problémy, ktoré sa vyslovením nahlas okamžite stratia v mojom dutom pni a tebe na duši zostane pokoj, oj nie! Ty potrebuješ skutočnú pomoc. Ale pretože v tvojej duši nevidím žiadny hriech, pretože máš srdce zo zlata, dám ti dar zo všetkých najcennejší – všetky tajomstvá, ktoré sa v mojom pni za tie roky nahromadili. Môžeš si ich zapísať a predať do bulvárneho časopisu. Za také sólokapre zaplatia nemalú sumu. Tak získaš veno na svadbu so svojím Miškom, ktorý, len tak mimochodom, sa na poštára nepodobá náhodou,“ vŕba srdečne zažmurkala, osušila listom dievčine slzy na tvári a celú noc a celý deň jej diktovala tajomstvá, ktoré uschovávala vo svojom pni.
Dievčina papiere potom vzala do redakcie bulvárneho časopisu, kde ich predala. Nikto z občanov mesta si nevedel taký veľký únik informácii vysvetliť. Chvíľu sa každý hanbil za svoje poklesky, ale neskôr im myseľ zamestnali prípravy svadby, tej najkrajšej svadby v okolí.
A že Miška prichytili v stodole s družičkou, že sa Mašková opila a podpálila najväčšej krásavici v dedine prsné implantáty, to všetko tiež vedela ako prvá stará bútľavá vŕba na západnej strane jazera.
KONIEC
A teraz vypiť kakauko, umyť zúbky a spať!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
elwinko
5. 5.mája 2010 19:55
Moderná rozprávka
Napíš svoj komentár