Je skúškové. Mám toho viac ako dosť, asi ako každý študent. Ale je tam háčik, samozrejme. Telo potrebuje. Tak nespím.
Je práve jedenásť hodín večer. Zasran konečne zaspal. Spokojne si odfukuje a ja si sadám za stôl a púšťam sa do písania poznámok. Učiť sa ich budem ráno. Nevládzem, zle vidím na písmenká, zelený zvýražňovač mi ťahá oči. Ako naschvál. Hlava už spí. Ale telo nie. Telo nespí. Telo potrebuje. Preto to musím vedieť. Aby som mohla v sobotu cestovať. Aby telo dostalo, čo potrebuje.
Lebo ak to nedostane teraz, tak možno až o týždeň, možno až o dva a dosť možno až o tri. A to by už potrebovala aj moja hlava.
Sú práve dve hodiny v noci. Už som sa vzdala poznámok. Už len podčiarkujem v knihe. Práve som si uvedomila, že podčiarkujem stať, ktorú ku skúške vôbec nepotrebujem. Ale telo potrebuje. Robím to pre telo. Robím to pre seba.
Tri skúšky a ja toho viem tak šialene málo. Tri skúšky a ja sa ani neviem rozhodnúť, čo sa budem učiť skôr, čo je dôležitejšie, ktorý termín môžem oželieť. Ale rozhodla som sa, že v sobotu pocestujem. Podrobím sa telu. Keby už ale konečne zaspalo...
A na záver tohoto úplne nehodnotného blogu ešte nehodnotnejšia čerešnička v podobe veľmi neslušného vtipu:
Viete, prečo nemá had vajcia?
Lebo by vyzeral ako k***t...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
johnysheek
14. 1.januára 2010 20:37
dievca co ti chodi po rozume.. spat by si mala..
Napíš svoj komentár