Niekedy sa vynoria celkom nenápadne. Osvieti vás, máte pocit déjá vu, obleje vás studený pot, pretože ste predpokladali, že ostanú skryté za vami už navždy. Ale oni nie. Tie tiene. Tie osoby, spomienky, skutky, znamienka a slová. Len nevidieť, nevidieť a zabudnúť, nevyslovovať ani nespomínať.
Môj tieň sa neobjavil tak neplánovane. Ohlásil sa, pekne sa spýtal či sa môžeme stretnúť a keď som súhlasila, pozval ma von. Ani neviem, prečo som šla. Teda viem, ale nechcem si to priznať. Chcela som ho skrátka vidieť.
Môj tieň som nevidela tri roky. A ak som ho aj videla, snažila som sa ho ignorovať. Nechcela som ho počúvať, odmietala som sa naňho čo i len pozrieť. Dala som mu krycie meno Kokot a Janka mu jednu vrazila. A bol pokoj.
A pred pár dňami sa vrátil, pekne ma pozdravil a teda sme sa stretli. Objali sme sa ako starí kamaráti, hoci ja som ho posledné roky preklínala. Zmenil sa, veľmi sa zmenil, a predsa to bol on. Prešiel zrejme všetkými možnými fázami zúfalstva, dospelosti, ignorácie, schytal veľa rán, mal niekoľko pírsingov, niekoľko tetovaní, ale inak bol stále taký istý. S názormi dieťaťa. S úsmevom boha. S odpoveďou na všetko. S otázkami, ktoré pália. So spomienkami, na ktoré som nechcela myslieť. Veľa toho však zostalo nevyslovené. Vlastne, všetko podstatné.
Lebo som sa vrátila domov a prišla mi esemeska. A ja som si opäť začala hlavu trieskať o stenu za to, že som ten tieň neposlala do kelu, ako všetky ostatné tiene. Lebo mám opäť chuť nazvať si ho nejako, opäť mám chuť poprosiť Janku o jeden pravý hák. Už viem, že žiadne nabudúce nebude. Že sa s ním radšej už znovu nestretnem.
A hoci mu želám všetko dobré, veľa šťastia a peňazí, lebo tie zrejme bude potrebovať, želám mu lásku, ktorú stále hľadá....
...nikdy mu neodpustím, že mi k tomu pustil Rytmusa...
Rytmus je kkt jak rampa. A ten čo ho pustil asi tiež. Ak niekedy čakáš, že už to bude dobre. Dávaš tomu kopec šancí a nechceš pripustiť že to bude zle, tak vždy sa to poserie. Zistil som, že na minulosť je lepšie zabúdať. Veď aj tí, čo vychádzali zo Sodomy a Gomory sa nemali otáčať. A kto sa otočil, skamenel. Z toho vyplýva, že čo raz bolo, nikdy iné nebude, i keď to bude stále mrzieť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.